Do SME sa zmestí veľa kritiky, ale neohlo chrbát
Kritiky sa do SME veľa zmestí, každý robí chyby aj novinári a aj my, ktorí ich kritizujeme alebo s nimi spolupracujeme. Ale napriek všetkým pochybeniam, môžem povedať, že SME patrí k tomu, načo môžeme byť v našej žurnalistike právom hrdí. Nemyslím iba najmienkotvornejšiu komentárovú stranu (azda iba s výnimkou stĺpčeku v Novom Čase), denníka čo sa aspoň občas pustí do dobrej investigatívy a napriek tomu, že spis Gorila najprv označil ako Protokoly sionských mudrcov, bolo to práve SME, ktoré nakoniec tému Gorily a protestov uchopilo a rozpracovalo. Dnes majú na nich zálusk práve tieto žraloky.
Nie je to pritom iba to čo som spomenul, je to celý príbeh SME a jeho redakcie. Tímu, ktorý sa nepoddal autokratovi Mečiarovi, aj keď im vypli tlačiareň, nezľakol sa Dzurindovej skupinky a neohol chrbát ani pri supení súčasného premiéra na adresu novinárov o idiotoch a prostitútkach. Autor americkej Deklarácie nezávislosti a jeden z prvých prezidentov USA Thomas Jefferson v roku 1787 povedal: „Ak by som sa mal rozhodnúť, či máme mať vládu bez novín alebo noviny bez vlády, ani na chvíľu by som nezaváhal aby som si zvolil tú druhú možnosť.“ A to platí aj dnes. Denník SME a portál SME.sk to podľa môjho názoru vcelku napĺňali a napĺňajú, dobrá vizitka pre noviny.
Éra novej normalizácie?
Dnes však na Slovensku čelíme situácii, keď nám hrozí tá druhá možnosť. Rozlezením žralokov do 7 Plus, Trendu, možno Petit Pressu (SME) a aj ďalej, na Slovensku nastupuje zatiaľ nevídaná éra v našich postkomunistických časoch – zglajchšaltovania alebo nášmu jazyku bližšie – ďalšej normalizácie tlače. 7 Plus mám úprimne rád, hoci som tam ako novinár nikdy nepracoval, ale s pánom Jozefom Dukesom sme napríklad založili kvalitný odborno-vedecký časopis pre médiá, komunikáciu a žurnalistiku Global Media Journal SK – slovenskú verziu medzinárodnej značky. Vždy si budem pamätať jeho pomoc, trefné a dobré pripomienky, ako aj skvelý zmysel pre humor. Snáď sa nenahnevá, ak poviem, že sa mi nepáči ako pluskári hodili len tak svoje redakcie cez palubu žralokom. A TREND bol pre mňa ešte väčší šok, preto sa celé tie roky majitelia a poprední novinári snažili vybudovať etalón kvalitnej ekonomickej žurnalistiky u nás, aby ho na sklonku zahalila zástava päťuholníka? Trieda slovenských mediálnych podnikateľov zlyhala a vlastne my ako celá spoločnosť, naša transformácia zlyháva, keď sme nedokázali vybudovať triedu zodpovedných a prožurnalistických vlastníkov. Pred TRENDom, Pluskou boli samozrejme aj iní a dnes je možno na rade SME.
Áno, nemôžeme ešte s istotou tvrdiť, že v týchto redakciách sa stane to a to. Že novinári z nich neodídu, že sa nezačnú zneužívať a využívať na viac než iba synergiu pri nákupe mediálneho priestoru pre inzerciu. Ale z nášho geopolitického regiónu nemáme pozitívne príklady súvisiace s oligarchizáciou médií. Stačí sa pozrieť na východ k Vladimirovi Putinovi, alebo aj na Západ k Andrejovi Babišovi. Každý si vie analýzu urobiť sám.
Je mi sympatické ako redakcia SME reaguje na možné prevzatie, je to tichý protest na ich Facebooku a hlasný protest na ich stranách. Presne to by som od slobodnej a nezávislej redakcie čakal, keď čelí hrozbe straty nezávislosti.
Nové nezávislé médiá?
Na stole je dnes viacero projektov nových nezávislých médií a ja verím, že aspoň časť z nich bude úspešná a získajú si priazeň publika. Pri mojich mnohých mimovládkovských aktivitách sa ich budem snažiť podporiť ako sa len dá. Na blogu SME budem blogovať dovtedy, kým tam budú moji obľúbení novinári (alebo kým budem môcť :-)).
Myslím, že v posledných mesiacoch sa v našej krajine začal zápas o jej charakter. A boj o médiá je jeho súčasťou. Ja som dnes a aj naďalej budem červený. Všetci, ktorí veríme v slobodnú a nezávislú novinárčinu sme červení, sme SME.
