Dobre si pamätám na hodiny geografie. Naša triedna nás ju učila na gymnáziu tak, že si dala na tom poriadne záležať. Za čo jej patrí vďaka, lebo hoci si nepamätám veľa, tak som sa už dostal na miesta, ktorých názov vo mne vyvolal spomienky práve na hodiny geografie.
Pred približne 4 rokmi som chodil slúžiť sv.omše do Stredy nad Bodrogom a Borše. Keď som išiel cez Stredu, tak som zazrel tabuľku s nápisom Klin nad Bodrogom. Kde som to už len počul? Bolo mi to veľmi povedomé. A rýchlo som si spomenul. Najnižšie položený bod na Slovensku. Tak som sa tam vybral. Nemám fotku ako dôkaz, ale našiel som to pomerne ľahko.
Teraz som zas počúval a sledoval dianie v parlamente a povedal som si, že to chce trocha prevetrať hlavu, lebo sa to veľmi ťažko počúvalo. A tak som nasadol do auta a vyrazil. Smer Nová Sedlica. Veď keď som už bol na najnižšie položenom mieste, tak prečo nenavštíviť najvýchodnejšiu obec Slovenska. Po Stakčín mi bola cesta známa. Až potom sa začalo objavovanie krás Národného parku Poloniny, nádrže Starina a mnohých ďalších zákutí.
Pri tom ako som sledoval okolie, lesy, pasienky, polia a hlavne domy a to ako tam ľudia bývajú, spomenul som si na to známe: "zase ste se kochal pane doktore, co?". Až mi prišlo ľúto, že som šiel tak neskoro popoludní. Keby som vyrazil skôr, mohol som zájsť aj kúsok do lesa. Veľa vecí som si všimol cestou do cieľa mojej cesty, ale veľa aj cestou späť.
Keď sa blížila "civilizácia" tak som si zapol rádio a počúval opäť správy. Pracujúce ženy nedostali mzdu, poslanci v parlamente odhlasovali, že nebudú ešte hlasovať, v Afrike prišli ďalší kresťania o život kvôli svojej viere, svetové burzy a trhy reagujú na Grécko,.......
Ďakoval som Bohu, že taký kúsok Slovenska ma aspoň na chvíľu uchránil od všetkých tých informácií a že som sa mohol i ja vrátiť k nádhernej knihe stvoreného sveta kde sa dá tak veľa vyčítať o Stvoriteľovi. Kiež by sme sa z nej naučili aj my ako s správať nie len k prírode, ale hlavne jeden k druhému.
