Keď som sa vracal z večere u Nielsa, už nás čakala na priedomí. Je neskorý večer a tak mi domáce pravidlá pripomenie až zajtra pri raňajkách. Teraz mi len ukáže moju izbu a predstaví susedom, aby si ma pamätali.
S Nielsom sa narýchlo lúčim a dohodnem ranný odvoz na univerzitu. Príde po mňa autom a ukáže cestu, ktorou sa budem každý deň bicyklovať do školy. Ulla mi na to požičala starý bicykel po manželovi. Už sedem rokov na ňom nikto nesedel a tak som ho musel trošku odpavučiť, odhrdziť a upraviť výšku sedadla. Jej manžel bol totiž urastený po škandinávsku a ja som len nedorastený po slovensky.
Moja prvá noc bola strašná. Bývam v podkroví a nezvyknutý na nočnú dažďovú afterparty na streche, som nezažmúril oko. Nočná víchrica a lomcovanie konárov mi nedali spať. Vždy som si myslel, aké je príjemné zaspávať, keď vonku prší. Pokrčený sadám k spoločným raňajkám. Som realista a viem, že to nebude každý deň. Ulla si zapáli svoju rannú cigaretku a vysvetľuje pravidlá.
Po prvé – triediť odpadky, vždy a dôkladne. Dve vrecia odlíšené farebne: zelené je na bioodpad, čierne na všetko ostatné. Plechovky sa nevyhadzujú, ale triedia. Robia to tak všetci a bez výnimky. Aj páni milionári majú zelené a čierne vrecia a chodia pravidelne s taškami do výkupu. Ja budem na bicykli, oni na svojich nadupaných športiakoch.
Po druhé – nevodiť si početné a hlučné návštevy.
Po tretie – nefajčiť v dome. Zvláštne pravidlo, vzhľadom na to, že ona drží v ruke cigaretu a ja rožok s marmeládou.
Po štvrté - upratovať svoju izbu, kúpeľňu aj kuchyňu.
Po piate – platiť za podnájom vždy načas. Vytiahnem z vrecka hrču dánskych bankoviek a vyplatím celú sumu na niekoľko mesiacov dopredu, piate pravidlo automaticky ruším.
Vonku zatrúbilo auto, Niels ma už čaká – See ya! Schytím batoh a vybehnem na ulicu. Ulla ešte priskočí k autu a podáva mi kľúč od domu. Ách samozrejme, v Dánsku sa tiež zamyká. Neviem, prečo som si myslel opak.
Po príchode na univerzitu ma Niels pozýva rovno na katedrálny coffee break. Pravidelný a neformálny začiatok dňa. K tomu slúži útulná jedáleň aj s malou kuchynkou, zaberajúca najvyššie poschodie geologického pavilónu. Šálky horúcej kávy a ošítky čerstvého pečiva rozvoniavajú až k výťahu. Hneď som si spomenul na úradníka Felíniho, keď zvykol hovorievať - kafíčko a rohlíček jak parůžek?
Dnes tu sedí celá katedra. Profesori, asistenti, doktorandi, technici a turecká upratovačka. Priebežne sa zoznamujem. Sidsel Grundvig je technička v laboratóriu elektrónovej mikroanalýzy a človek, s ktorým budem najčastejšie v kontakte. Po káve si ma hneď berie do svojho podzemného kráľovstva, kde sú citlivé prístroje najlepšie chránené pred rušivými vplyvmi okolia. Temná miestnosť sa stráca v opare vyparujúceho sa dusíka. Posadí ma do mäkkého kresla za ovládací panel a opýta sa jedinú podstatnú vec.
Martin, máš už nejakú skúsenosť s prácou na mikrosonde? Aby si mi rozumel. Už si určite niečo analyzoval u vás v Bratislave, ale tu si to budeš robiť všetko sám.
Moja odpoveď je stručná a jasná: Nie (zatiaľ, lebo zajtra už bude všetko inak ...)
