Dnes môžete niektoré hlasy naozaj počuť v komerčných rozhlasových staniciach. Niekedy sa spolu stretneme a zaspomíname na staré časy, keď sme sa prehrabávali v zastaraných archívoch magnetofónových a kotúčových pások. Keď sme konečne spojazdnili roky nefunkčný druhý okruh pre Cédečka, alebo slávnostne spustili mp3 vysielanie. Každá relácia bola jedinečná. Improvizácia bola našou každodennou rutinou, keďže sa nedalo spoliehať na haprujúcu a nevyspytateľnú techniku. S pribúdajúcimi semestrami sa každý z nás vyprofiloval. Milan vedel čarovať s káblikmi. Cofi sa zažral do housu, Pepe zas dokázal z fádnej agentúrnej správy behom niekoľkých minút skomponovať dokonalý nápor na všetky druhy bránic. Ja som si potykal s federálnou babičkou, no a Reddy sa stal chýrnym spovedníkom celebrít.
Asi najznámejšou Reddyho a Pepeho reláciou bola, celkom logicky, ich srdcovka: Povstaňte Prosím, ktorej krstným otcom sa stal Milan Markovič. V relácii v pravidelných intervaloch vystupovali rôzne známe osobnosti Slovenska, hviezdy a hviezdičky šou biznisu, či rýchlo kvasené politické špičky (z SDĽ). Chalani vedeli zaujať poslucháčov svojim dôvtipom, či poriadne prevetrať aktuálneho hosťa štipľavými otázkami. Vedeli tiež prehovárať hostí a primäť ich k netradičným výkonom. Neviem, ako to robili, ale počuť naživo spievať Milana Markoviča s ľahkým podmazom Radošíncov, alebo vidieť hrať Janku Kirschner (vtedy ešte ovú) na akustickú gitaru (vtedy ešte nesmelo), spievajúc pritom Modrú odzadu bolo naozaj niečo neobvyklé. Vedeli tiež potešiť. Nikdy nezabudnem na úprimne sa tešiacich “Vidiečanov“ zo starého kotúča Ventilu RG, ktorý Reddy kdesi vyhrabal z archívu špeciálne pre takúto príležitosť, alebo keď dotiahli líbyjského študenta medicíny, aby zaspieval Jožovi Rážovi úryvky “elánoviek“ v arabčine.
A Pepe bol aj diplomat, keď takticky ubezpečil Jara Filipa, že v našom internátnom štúdiu môže fajčiť, koľko len bude chcieť. Vtedy Jaro naozaj prišiel, zásobený fajčivom na niekoľko hodín a bol jediným, kto mohol svoje šúľance poťahovať priamo za mikrofónom. Pepe to samozrejme využil a spýtal sa Jara na jeho schopnosť, ušúľať si cigaretu jednou rukou počas šoférovania. Bola to vtedy často pretriasaná záhada a Jaro ju nonšalantne jedným vrzom uzavrel: Chlapci, ja viem urobiť jednou rukou všeličo, ale cigarety zásadne obojručne.
Jedny z posledných fotografií Jara Filipa. Bol u nás na jar v roku 2000, keď som sa učil k štátniciam, no a v deň mojich promócií: 11 júla nás navždy opustil.
Pavol Hammel s fanúšičkami a Janko Kuric.
Janko Kuric a Rišo Jajcay v štúdiu pripisujú svoju zdravicu do kroniky.
Janka Kirschner skúmajúca svoje gitarové umenie a počas rozhovoru v štúdiu.
Jožo Ráž: prišiel, odpovedal, zaspieval a zahral, pochválil Araba a odišiel.
Vratko Rohoň z kapely Iné Kafe vydržal s Reddym (vľavo) a Pepem (vpravo) najdlhšie diskutovať. Po polnoci už nepublikovateľné.
Milan Markovič: krstný otec a prvý hosť relácie Povstaňte Prosím.
