Domček neveľký v centre. Centrum cháp ako námestie v našej obci. Obchod neďaleko, kostol neďaleko a krčma, aj kameňom by si dohodil. Poloha ideálna.
Starý otec a stará mama ho postavili v roku 1957. Príjem aj so starou mamou mali hádam 1000 Sk a rozhodli sa stavať. Nuž ja by som takú odvahu nemal ani dnes a príjem mám niekoľkonásobný.
Ja som človek skromný a môj dom mi stačí. Bývame v ňom ako rodinka s dcérou. Moja mamina býva s nami. Má oddelené podlažie a my máme svoj vchod a ona má svoj.
Nuž idilka, až na občasné túžby bývať niekde v centre mesta, v byte, kde len prídete a je zakúrené, teplá voda, plyn neobmedzeného množstva a tak podobne. Nuž ale narovinu. Takéto túžby ma prejdu hňed, keď vybehnem na dvor, keď naštartujem kosačku a kosím záhradu, alebo keď vybehnem s dcérkou do neďalekej hory na prechádzku.
Taký dom si vyžadauje viac ako byt. Nachystať drevo na zimu, vyhŕňať sneh z dvora, zohrievať vodu v bojleri, kontrolovať či je strecha v poriadku, či nezateká.
Nuž a na tom našom pedesiatnikovi už treba veľa vecí meniť. Strechu sme vymenili pred tromi rokmi. Pálenú škridľu sme dali, hádam dačo vydrží. Pred dvomi týžňami sme menili okná. Staré drevené za nové plastové. Švagor dodáva okienka, tak sme to nechali na neho. Urobil dobrú cenu, tak prečo nevymeniť? Už len predstava, ako sa tie nové okná budú jednoducho otvárať a umývať, bola lákavá. Okná boli vyrobené asi po osmich dňoch. Montovať ich mali v stredu. Zobral som si dovolenku, šak sa patrí, nie?
Švagor povedal, že prídu v stredu, tak som čakal. Mylsel som, že prídu okolo osmej ráno, aby to všetko stihli. Keď nechodili volal som mu.
Hej, hej, prídeme, ale ideme ešte jedno okno skontrolovať a doladiť. O dve hodiny sme u teba. No super, aspoň stihnem ešte všetko doladiť pred montážou. Prišli o tretej poobede. Chlapi to boli šikovní a tak sme o desiatej večer mali osadené jedny dvere a päť okien. Do pur-peny, ako majstri hovoria. Teda okno ukotvené a pur-pena dookola, aby utesnila.
No, ale spomenúť som chcel aj tie okná staré. Švagor zobral pílu rámovku a rozpílil v strede. Priečne stĺpiky som vykopol, ako keby som bol dobrý kick boxer. Na rad prišiel rám. Ten išiel dole ako papier. Skoro päťdesiat ročné okná vyzerali síce na povrchu ako čerstvo natreté, ale vnútro bolo pekne preschnuté a miestami aj sčervotočené. Okno sme vytrhali asi za desať minút. Mocný pajser a chuť na robotu. Trochu sme poškodili aj vonkajšiu fasádu, lebo murár, čo to pred 50 rokmi muroval, si do rámu okna nabil klinčeky aby to lepšie držalo. No čo už, nech mu je zem ľahká, a ak ešte žije, nech už radšej nemuruje.
Najvačšie prekvapenie nás čakalo pri odtrhnutí bočnej strany okna. Boli to okná dvojkrídlové a do bočnej steny sa dávala, ako starý otec povedal, taká "falošná malta". Keď na stavbe ostal nejaký piesok, trochu cementu a tehál, to sa rozmiešalo a vlialo vedľa okna. V tom čaše móda, dnes pohroma. Ako som zapáčil pajsrom, "falošná malta", za päťdesiat rokov suchá ako slama, sa celá vonku vysypala na koberec. Tak za pol fúrika. V izbe prachu, ani na krok nebolo vidieť. Na chvíľu som dokonca aj toho pána, čo tie okná prišiel montovať, z dohľadu stratil. Len som ho počul, ako hovorí, že ľudia vonku si budú myslieť, že horí. A keď to sadlo, vyzeralo to ako po snehovej kalamite, všetko biele. Nuž také prekvapenie mi môj domček prichystal. Ale dnes sú už okná na mieste. Dom vyzerá mladšie a krajšie. A i napriek tomu, aké neprijemné prekvapenie nám pri montáži pripravil, mám z toho všetkého veľkú radosť.
Včera som pokračoval v prerábaní a vyberal som starú drevenú zárubňu. Ani si neviete predstaviť, ako mi dala zabrať. Zvonku vyzerala na rozpadnutie, no pár centimentrov vnútri bola silná ako skala. Najprv som sa ju snažil prepíliť ručnou pílkou a obsekať dlátom. Ale po hodine ma to prešlo. Naštartoval som moju malú, šikovnú motorovú pílu značky Partner 352 a za desať minút bola zárubňa dole. Vďaka Bohu, že niekto vynašiel takýto šikovný mechanizmus. Trochu som sa pritom vynervoval, ale zvládol som to.
Niekedy si tak človek pomyslí, že prerábačka je oveľa zložitejšia, ako postaviť niečo nové. V starom sa veľakrát musíte prispôsobovať, v novom si urobíte podľa seba. Nuž, ale keď si teraz predstavím výsledok, budem určite spokojný. A stavať v dnešnej dobe znamená zadĺžiť sa a upracovať sa.
A tak som vďačný za ten moj domček. Ďakujem starký, starká, že ste ho postavili, že ste ma ušetrili trápenia, ktoré trápi veľa mladých ľudí. Ďakujem, že ste mi uľahčili život.
Raz ho určite zdedí moja dcéra. Možno si ho prerobí, možno jej bude vyhovovať taký aký je. A možno...., ale to je hudba budúcnosti.
