Keď som bol mladší mal som problémy s políciou....

Keď som mal asi 12 alebo 13 rokov jazdil som na otcovej motorke. Sem tam otec o tom ani nevedel, sem tam mi ju sám dal aby som išiel niečo vybaviť.Bola to stará „čezetka 175“. Navždy ostane v mojej pamäti. Toť aj teraz mam jednu doma celu rozobratú pred renováciou.

No ale k veci. Raz som sa bol previesť v prírode, zaviesť soľ do krmelca čo mal otec na starosti.. Na kuse som potreboval prejsť po ceste v dedine a tam bác, policajti. Nebolo mi ani zastať ani utekať. Našťastie som na poslednú chvíľu zbadal bočnú uličku a tak som to tadiaľ vyskúšal. Obehol som hliadku a šup domov do dvora. Motorku som rýchlo odložil do garáže a tváril sa akoby nič. Ocovi som sa musel priznať, no on sa len pousmial a poznamenal, že nemám toľko na tej motorke lietať. (asi zabudol, že on ma ta poslal)

Prešlo pár minút a zazvonil zvonček. Pred bránou stala policajná Felícia. Otec otvoril. Podal ruku policajtovi. Našťastie sa s nim poznal. Ten mu vysvetlil o čo ide. Otec len podotkol, že už vie, že som sa mu priznal. I napriek kamarátstvu otca s pánom príslušníkom sme museli zaplatiť 100 Sk pokutu.

Našťastie sa tento môj priestupok nikde nedostal, nie je zapísaný v registre trestov alebo nejakej podobnej kartotéke a hlavne nevedia o ňom médiá a ani ústav pamäti národa. Som taký šťastný, že sa to ututlalo. A ešte šťastnejší, že sa bez problémov budem môcť v budúcnosti stať politik, sudca alebo hádam aj prezident. A na funkciu starostu našej obce to určite vplyv mať nebude. Veď už prešlo 15 rokov od vtedy tak hádam....

Trochu sa ale aj tak bojím, že mi raz na to tie média prídu. Čo potom odpoviem redaktorovi takej Grófky na otázku či som vtedy riadil bez vodičského oprávnenia alebo podobne... Hmm musím začať rozmýšľať už teraz ...

Nuž čo, za chyby mladosti treba pykať....a vlastne teraz som sa rozhodol, že to nebudem riskovať. Rozhodol som sa, že pre túto spoločnosť už neurobím nič, nepôjdem do politiky ani inej funkcie. Veď na to ani nemám nárok, v mladosti som porušil zákon.