
Neviem či viete kde je koniec sveta? Ja viem. Keď si potrebujem oddýchnuť, keď potrebujem relax a kľud pre dušu, keď sa potrebujem „zresetovať“ tak sa ta vyberiem.
Môj otec na konci sveta postavil chatu. Malú dreveničky, ktorá stačí na prenocovanie. Je to tesne pod Ponickou Bukovinou, súčasť Poľany. Zmiešaný les, ktorým tečie horská bystrinka, plná pstruhov a rakov. Vyviera kdesi pod tou Bukovinou, ťažko povedať kde, lebo je tam hádam aj dvadsať studničiek čo sa zbiehajú do jedného potoka. Celý deň ten potok bez prestania žblnkoce a večer sa vyleje do Hrona a potom Pán Boh vie kam... .
Tak veru, chatka v strede malej lúčky, šumiaca majestátna hora, žblnkajúci potok a neďaleko studnička kde sa vyhrievajú salamandre...(keď sme túto studničku čistili našli sme tam dve jašteričky salamandra škvrnitého). A za týmto všetkým je už len „ velikánsky plot a voda....“. V našom podaní plot z liesok, dubov, bukov, hrabov, smrekov a jedličiek... a tá voda čo som spomínal... potok, studničky...
Toť aj na Veľkú noc sme sa ta vybrali taká menšia partia....Ja, Miro, Ondrej, Ivan, Ďuro a Tomáš. Dačo sa popilo, dačo sa pojedlo. Zahrali sme si karty, boli sme pozrieť partie na chatách poniže a ja som sa bol dokonca aj prejsť. No prejsť, bol som stopovať medveďa. Keď sme čosi porábali pred chatou zdalo sa nám akoby okolo prechádzal medveď. Podozrivé zvuky v lese neďaleko a potom brechot psa čo tam bol s nami. Dal som mu teda, tomu medveďovi, trochu času aby prešiel čo najďalej. Potom som sa vybral stopovať. Psík behal popri mne a trochu ma uisťoval. Hovoril som si, že ak tu skutočne niekde je medveď, tak tento psík ho ucíti určite skorej ako ja. Zbehal som asi tak tri kilometre štvorcové ale nenatrafil som na žiadnu stopu medvediu a ani jej podobnú. Áno, bol som posmelený aj zvnútra a tiež som vedel, že v tento oblasti sú medvede plaché a kým ho nevystresujem ja, tak on mi určite tiež dá pokoj. Keď som sa vrátil na chatu bol už zohriaty guláš a chlapi začali piecť jahniatko.... Hmmmm veru aj takéto fajnotky sme si dopriali. Gulášik bol trochu pálivý ale samé mäso. Doprial som si ho dosť, povedal by som, že aj viac ako by som mal. Trochu som to ešte dorazil chrumkavým jahniatkom a dokončil „pivným nálevom“. Zvyšok dňa som už len leňošil.... Tie dva dni ubehli ako voda.... Bol čas vybrať sa napäť k civilizácii....
Juj veru mi dobre padlo... Dva dni na konci sveta....dva dni kľudu pohody a oddychu... Dva dni bez mobilu, elektriny, teplej vody a ostatných výdobytkov civilizácie ...
PS: Keď ma naserú, tak aj ten plot im podpálim....