Otvorenosť našich vzťahov...

Nevedel som prečo to skončilo, ale teraz to už viem. V tom druhom som dostal kopačky ja. Najprv to bol taký všeobecný dôvod. Nejako som sa s tým nevedel vyrovnať, a tak som dotyčnú kontaktoval. Záležalo mi možno na záchrane vzťahu, aj keď to bolo nereálne.
Po dosť dlhej diskusii som dospel k tomu podstatnému, v čom bol vo vzťahu problém. Samozrejme, do úvahy beriem bežné životné situácie. A dospel som do toho štádia, že aj ja som mal nejaký problém v tom vzťahu. 

Konkrétny prípad:
Ona sa balí na dovolenku. Je v kuchyni. Ja sedím na gauči v obývačke. Sem - tam kukám TV, sem - tam si s jej dcérou skladám puzzle. Keď to jej dcéru nebaví, ide si kresliť do izby, sem - tam ju vyruší. Stále sedím na gauči, som unavený a nič sa mi nechce. Ponúkam jej na zbalenie batožiny svoj kufor v prípade potreby. 

Ku konkrétnosti prípadu:
O dva týždne po dovolenke (už po rozchode) mi vyčítala, že som sedel v obývačke na gauči a nevenoval sa malej, a ani jej nepomáhal baliť, a tiež, že keď som sedel, tak som mal sedieť pri nej v kuchyni. Viem, že som sa mal opýtať - čo mám robiť, v čom jej mám pomôcť. Moja chyba. Na druhej strane, mohla prísť do obývačky a zaveliť: Buď sa venuj malej, zober ju niekam alebo mi pomáhaj baliť. Toto pobaľ tam a toto pobaľ tam.
Veci sa totižto dajú meniť, keď viete, že sa meniť majú. Nebol by problém vstať a ísť s malou vonku alebo jej pomáhať baliť alebo sedieť v kuchyni. Bola by spokojnosť na oboch stranách.


Tak a toto mi vadilo. Ja som človek, ktorý veci potrebuje povedať na lopatu. Nie po troch týždňoch si niečo vytýkať. Po krachu toho prvého vzťahu sa snažím hovoriť veci na lopatu. Nečakám už na čas, kedy to budem môcť použiť ako argument k niečomu a tomu druhému to vyčítať. Nie je to ešte na sto percent, ale zlepšujem sa. A som na to hrdý. Tiež viem, že je to niekedy nepríjemné alebo to preženiete s výškou hlasu alebo sa to niekedy ani nedá. Nebude to teda na sto percent, ale určite sa im chcem priblížiť.

Ja viem, že sme ľudia rôzni, aj nervózni, ale najlepšie je o tom hovoriť otvorene a hlavne hneď. Tiež viem, že ženy si zakladajú aj na spontánnosti, no ale nie sme všetci jasnovidci a možno nás treba k niečomu dokopať. Možno si plánujeme niečo, čo oni nie, a tak to treba riešiť otvorenosťou.

Takže v mojom ďalšom vzťahu mi bude najviac záležať na otvorenosti. Nebude mi vadiť, keď mi partner povie:
„Vieš čo, už ťa nemilujem, lebo mám iného.“
Ale jasne, že ak som ho ľúbil, tak ma zraní, ale budem si ho vážiť pre jeho dobre načasovanú otvorenosť.

Dôkazom toho, že to funguje je aj môj posledný vzťah.

PS: Chlapi nebojte sa, bude mi záležať aj na prsiach a zadočku!