Zobral som malú na plecia a išli sme do akéhosi obchdou. Asi 50 metrov pred nami išla ona. Dobehli sme ju.
"Dobrý deň, pani profesorka."
"Dobrý."
Vyzerala, akoby mala problém ma identifikovať. Tak som jej povedal, kto som.
"Ja viem, Palo. Nezabudla som."
Fakt, spomenula si. Popýtala sa ma ako sa mám, a tak. Predstavil som jej moju malú dcérku, ktorú som mal na pleciach.
Chvíľu sme sa rozprávali. Za tú chvíľu sme prebrali všetkých: Marcela, Roba, Vlada, Miša, a aj Joža. Pamätala si nás všetkých. Nezabudla pripomenúť, že sme boli najlepší ročník.
Samozrejme sme prebrali, čo robím, a tak. Všetko sme to poriešili hádam za 10 minút rozhovoru.
Vtedy moja dcéra začala z nedočkavosti posielať pani profesorku preč.
Choď preč, povedala. (ona to hovorí každému, kto zahovára ocka, keď sa má venovať len jej)
"Ale, nechaj ma zlatko, nech sa porozprávam s ockom, on je predsa taká moja láska."
Táto veta ma dosť šokla, ale aj potešila. Neboli sme až takí zlí predsa, pomyslel som si.
Rozlúčili sme sa. Poprial som jej všetko dobré, nech sa jej darí. Malá jej zakývala, a aj pusinku poslala, sama od seba.
Mal som z tohoto stretnutia veľmi dobrý pocit.
Uvedomil som si zmenu môjho vnímania tejto pani profesorky a s ňou súvisiacu zmenu môjho vnímania sveta všeobecne. V škole som sa jej trochu bál, lebo bola "neodhadnuteľná", teraz som ju bral ako osôbku, ktorú musím pozdraviť a trochu s ňou pokecať. Vážil som si ju inak, inak ako gymnazista.
Dobre mi to padlo, lebo som sa v mysli vrátil trochu späť. Uvedomil som si, že nás naučila veľa. Aj keď v časoch gymnaziálnych som si to neuvedomoval ani trochu. Dala nám taký zdravý základ biológie a chémie, a tiež života. Bola taká svojská, ale teraz viem, že práve preto si ju pamätám, práve preto viem tú biológiu a chémiu lepšie ako iné.....
Dúfam, že sa neurazíte pani profesorka, keď tu uvediem pár Vašich "heftov", takých malých slovných hračiek, vďaka ktorým budete v našich srdciach a mysliach stále:
Neboj sa ma, ja nie som drakuliak.... - to ste povedali jednej spolužiačke, lebo bola akási nesmelá pred tabuľou....
Kto napíše písomku na jednotku, bude vysieť.... - chceli ste nás inšpirovať, keď sme písali písomku ..., len neskôr ste dodali, že na nástenke a nie on, ale písomka.
Marcel, ja ťa vidím cez uhlopriečku.... - neviem, či ste to povedali Marcelovi, ale niekomu, kto sa skrýval pred Vašim pohľadom, keď ste nás vyvolávali odpovedať....
Táto bunka je ZIGOTA, 400-krát podčiarknúť.... - chceli ste tak zvýrazniť dôležitosť tejto informácie....
Minule to bolo na 5-ku, ale teraz to nebolo ani na 45-ku ... - povedali ste to spolužiačke Dane, ani neviem, či to nevedela alebo čo....
Neviem, či Vám - bežným čitateľom, tieto hefty niečo povedia. Dúfam však, že aspoň spolužiaci si spomenú... .
Tak teda ďakujem pani profesorka Styková, že ste sa v tom mojom živote vyskytli, že ste mi doň niečo dali....
Pre správnosť uvediem, že spomínaná pani profesorka ma učila biológiu a chémiu na Evanjelickom gymnáziu v B.B
