Tamarkine ďasná boli krvavo červené. Dostala 39-tky horúčky. Navštívili sme detskú lekárku.
- Vyzerá to na vírus. Možno to budú tie zúbky.
Na druhý deň sme navštívili lekárku opäť. Teploty neustávali, nič sme nespali ani nejedli. Stomatitída, znel záver. Tamarka mala ústa plné aftov, od horúčok bola nevládla. Pri srdci ma pichalo. Afty sa nehojili, dieťa ručalo ako o život, keď som jej ústočká čístila. Od vyčerpania zvykla na mne zaspinkať.
Opäť sme navštívili lekárku. Dostali sme injekcie- B12. Napokon sme ich vybrali 10. Každé ráno mi malá hlásila, že ideme "pich, pich" a pichala si pritom do nôžky. (Teraz behá po byte so slamkou a pichá každého "pich, pich".)
Po druhej B12-tke sa umúdrili aspoň tie teploty. Afty však nie. Jedného sme sa zbavili, vyrobili sa ďalšie. Vyskúšali sme všetko možné. Myrha. Florsalmin. Genciánka. Herbasan. Malinový sirup. Tantum verde. Kamistad. Harmanček. Vitamín B1 a B6.
Až mi je zle, keď si na to všetko spomeniem. Ústa sme museli čistiť každú chvíľu. Tamarka už dopredu hlásila: "Ne, puťinku, ne." Vyvárali sme cumle, fľašky a dudlík. (Dudlíka sme sa napokon zbavili nadobro.)
Ešte stále ju ústočka bolia, máme asi troch vytrvalcov pri spodných zúbkoch. Keď ju bolia, Tamarka mi to oznámi a povie: "Lieky." Ľahne si na gauč a začne už preventívne ryčať. Môj malý anjelik. Pochopila, že po "liečikoch" je to lepšie.
Nikdy by ma nebolo napadlo, že nové zúbky môžu narobiť až takúto komplikáciu. Dúfam, že ostatné už vyjdú bez problémov.
Čo dodať na záver? Už máme 16 zúbkov. A takto spokojne sa usmievame:
Ale... máme novú záľubu (bicykel), tak pevne verím, že nám nové zúbky dlho vydržia:
