Ľudmila Kurucová Ondrejková
Môj svet
- Je neuveriteľné, ako dlho človek musí znášať dôsledky minulých krokov. Tieto slová máš stále pred očami a v hlave. Nesieme ich celý živoť, celý, celučký život. Dá sa s tým žiť, len ... je to ťažké. Strach.
Som matka, manželka, dcéra, sestra, vnučka, brat nie som a už ani pravnúča nie som. Milujem a som milovaná :-) Zoznam autorových rubrík: Pre nás, Rodina, Ja, Tamarka, Za oknom, Snívalo sa mi, Všimla som si, Súkromné, Nezaradené
- Je neuveriteľné, ako dlho človek musí znášať dôsledky minulých krokov. Tieto slová máš stále pred očami a v hlave. Nesieme ich celý živoť, celý, celučký život. Dá sa s tým žiť, len ... je to ťažké. Strach.
5:30 zvoní budík. Vstávať, milá dáma. Čas materskej a ignorácie manželovho budíka je už minulosťou. Ten budík zvonil aj pre teba.
Vybehla som spoza horizontu, slnko mi svietilo do očí, takmer nič som nevidela. Ale bol to úžasný pocit. Bežíte, vnímate svoj dych, všade naokolo pokoj, kľud, krásna príroda, napravo kopce, stromy, zeleň, naľavo kopce, stromy, zeleň. Kúpala som sa v slnečných lúčoch, priam som cítila príliv energie. Zavrela som oči a... a takmer som sa strieskala. Potkla som sa o kameň. Nabudúce si už budem slnko vychutnávať s otvorenými očami.