Obzerala sa okolo seba. Všade bola tráva, pestrofarebné lúčne kvety. Videla okraj lesa a miestami boli na lúke roztrúsené stromy po dvoch, troch. Krajinou sa rozliehal štebot vtákov, počula bzukot hmyzu.
- Jéééj, motýlik!
Začala ho naháňať.
- Ja nie som, motýlik, Maličká. Ja som predsa víla.
Odlietala preč a Maličká už len počula jej hravý smiech.
- To je zvláštne... Pomyslela si sama pre seba.
Nohy mala bosé. Cítila pod nimi mäkkučkú trávu, akoby stúpala po machu. Cítila vôňu trávy, kvetov, stromov. Najviac ju upútala vôňa materinej dúšky. Miluje tú vôňu.
- Poď so mnou maličká!
- Kto si?
- Som Anjel Života. Chceš si zalietať?
Iba si pomyslela, že chce a už sa spolu vznášali. V ušiach jej hrala príjemná melódia. Tancovali vo vzduchu, krútili sa a vystrájali. Počula Anjelov detský smiech.
- Pozri, aký nádherný potok je tam!
- Áno, presne tam ideme. Máš tam odo mňa darček. Nájdi si ho.
Maličká bola zvedavá. Vkročila do vody a hneď zbadala krásny krištáľ, väčší ako jej dve dlane dokopy.
- Ten je nádherný. Môžem si ho dať do svojho jazierka? Zoberieš ma tam?
- Samozrejme.
Zase spolu leteli. V ušiach jej hrala prekrásna melódia.
Keď prišli k jej jazierku, Anjel Života naplnil svojou energiou Maličkej krištáľ. Požiadal aj Nebeského Otca a Matku Zem, aby tak urobili. Pridal sa aj jej Anjel Strážny. Kameň zrazu žiaril rôznymi farbami.
- Ak chceš, Maličká, môžeš si ho dať do jazierka a vždy, keď to budeš potrebovať, ponoríš sa do jeho vody, ktorá Ťa naplní novou energiou.
Maličká vliezla do jazierka a opatrne položila svoj nový darček na jeho dno. Zrazu žiarilo celé jazierko.
- Čo je to?
Cítila nádherné teplo, bolo jej zrazu mäkkúčko, akoby ju niekto balil do vatovej prikrývky. Cítila, akoby ju niekto nežne hladil a objímal ju.
- To je Láska. Čistá Božia Láska.
Nechal ju ešte chvíľu, nech si vychutnáva svoj darček.
- Poď, Maličká, je čas, rozlúčiť sa...
Počula slová Anjela. Odleteli teda spolu na lúku. Zamávala mu na rozlúčku. Pohladil ju krídlom po líčku. Ľahla si do trávy, privrela oči a nechala sa rozmaznávať slniečkom. Po tvári sa jej kotúľali slzy. Bol to tak neuveriteľné hlboký cit, ktorý pocítila v jazierku ...
Zazvonil jej budík. Už je opät ráno, čas ísť do práce.
- Ach, bol to taký nádherný sen...
- Nie, Maličká, to nebol sen.
Znelo jej v ušiach.
- To je Láska....
