Hádka, útek, policajti a hruškovica

Ocitla som sa s dcérkou Tamarkou a kamarátom v Rumunsku. Cestovali sme autom. Šli sme navštíviť jeho priateľku. Tá nebola mojou prítomnosťou ani trošku nadšená. Začala žiarlivostnú scénu. Čo tu ešte robíme? Pýtala som sa sama seba. Kým sa ony dvaja hádali, zobrala som Tamarku a doslova sme ušli.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Čo budeme robiť? Kam a ako pôjdeme? Cudzia, neznáma krajina, neznámi ľudia. Hlavou mi vírili myšlienky. Stretli sme nejakých Slovákov na nákladnom aute. Viedli rušnú debatu, prevážali kradnutý alkohol a iný tovar. Usmiala som sa, vysvetlila situáciu. Pochopili a ujali sa nás, našli sme svojich záchrancov.

Odviezli nás do školy, kde trénovali Francúzky. Snažila som sa s nimi dohovoriť. Spali sme v nejakom dome. Spálňa bola rovnako zariadená, ako mali kedysi môj strýko so strynou, kam som ako dieťa veľmi rada chodievala na prázdniny. S Francúzkami sme zostali asi tri dni, cítila som sa príjemne v ich spoločnosti, ale len do chvíle, kým jedna z dievčat nezačala hovoriť po slovensky. Obvinila ma, že sa tam len vtieram a že sa snažím získať pre seba výhody. Ušli sme s malou aj druhýkrát.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zobrali sme si auto. V taške sme mali dary od našich záchrancov, nejaké oblečenie a fľašu hruškovice. Hľadali sme niečo, no nemám potuchy, čo vlastne. Prišli sme na križovatku a odbočili sme k potravinám. Boli sme blízko sídliska. Vošli sme dnu a pýtali sme sa na cestu. Potrebovali sme sa otočiť, odbočka k bytovkám. Zrazu okolo nás prešli policajti.
Uf, som si vydýchla. Zľakla som sa, že nás chcú zastaviť. Vystúpili sme na parkovisku. No, stihli sme akurát tak zistiť, že policajti, v hliadkach po päť mužov, obsadili práve tú časť sídliska, kde sme parkovali. Donútili nás vojsť do auta, bola to biela dodávka.
Čo spravím? Napadlo ma, že v taške mám hruškovicu. Chcela som ich podplatiť.
- Zoberte si všetko. Mám tu aj najlepšiu slovenskú hruškovicu.
- Bŕŕŕ. Veď je pokazená.
Pokazená? No, asi to je možné, stála v aute, v teple tri dni. A bola aj nejaká zakalená. Čo teraz? Snažila som sa zachrániť situáciu.
- Viete, mám ju v aute, v tomto teple už tri dni, zrejme sa skazila.
Riadna blbosť, ale zrazu sme boli voľné. Šli sme aj s autom k ďalším bytovkám, upozorňovala som vodičov, nech nejdú tým smerom, že za rohom sú hliadky. Neskoro. Sirény.
Do kelu, tak toto sa môže stať iba mne. Prečo sme radšej neodišli? Chytili nás aj druhýkrát.

SkryťVypnúť reklamu

A čo bolo ďalej? To je úplne jedno, zobudila som sa.

Prečo sa mi prisnilo práve Rumunsko? Čítala som Borisov blog, práve sa odtiaľ vrátil z dovolenky. Celý sen som vlastne utekala. Posledné dni v snoch utekám. Pred čím? Nemám potuchy, zatiaľ, ale zistím to. A čo páni policajti, ruka zákona? Prosím, verte mi, ja naozaj nerobím nič nelegálne a nepohybujem sa ani na hrane, ani za hranou zákona. Biela dodávka? Kradnutý tovar? Pokazený alkohol? Raz možno prídem na to, čo sa mi snaží moje podvedomie povedať, ale nateraz je to pre mňa záhada.

Krásne sny všetkým.

Ľudmila Kurucová Ondrejková

Ľudmila Kurucová Ondrejková

Bloger 
  • Počet článkov:  26
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som matka, manželka, dcéra, sestra, vnučka, brat nie som a už ani pravnúča nie som. Milujem a som milovaná :-) Zoznam autorových rubrík:  Pre násRodinaJaTamarkaZa oknomSnívalo sa miVšimla som siSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
SkryťZatvoriť reklamu