Je to môj priateľ blogger. Nejako som si naňho zvykla a vždy čakám na jeho reakciu. A aj ja ho čítam.
Píše. Píše ťažko, smutne, depresívne. Čo Ti je? Na správy neodpovedáš? Vŕtalo mi v hlave. Dnes som si prečítala...
Mrzí ma, priateľ, že sa trápiš. Utápaš sa. Opäť. Spomeň si na to, čo Ťa udržalo nad vodou vtedy. Udrží Ťa aj teraz. Ste nerozluční. Dúfam.
Zdieľam spolu s Tebou Tvoj smútok. Nehaň Boha za jeho skutky, len iba On vie, prečo je to tak. Ty sám si mi vravel o sile viery, tak nezúfaj a ver.
Je nás veľa, ktorí na Teba myslíme, snažíme sa Ťa povzbudiť. Aj diskusia k Tvojmu krátkemu článku je plná podpory pre Teba. Cítiš tú silu, ktorá k Tebe letí?
Veľa šťastia môj priateľ.