Áno, žiaľ často aj za cenu použitia násilia.
Pohľad na biblické texty však presvedčivo ukazuje, že popri textoch, ktoré potvrdzujú rodové stereotypy, sa stretávame aj s biblickými textami, ktoré jednoznačne svojim obsahom pôsobia ako kontra-kultúrne texty.
Sú výrazným svedectvom o tom, že za biblickými textami v mnohých prípadoch stojí presvedčenie o rovnosti muža a ženy. Presvedčenie o tom, že rozdielnosť muža a ženy nesmie byť zdrojom rozdelenia ľudského spoločenstva a nástrojom na nespravodlivé zaobchádzanie.
V ranom stredoveku sa teológia stala doménou mužov a radikálne kontra-kultúrne postoje ranej kresťanskej cirkvi boli zatlačené do úzadia. Postavenie ženy ako poriadenej bytosti do učenia cirkvi zakotvil Tomáš Akvinský, ktorý argumentuje tzv. prirodzeným zákonom a od neho odvodzuje podriadené postavenie ženy ako súčasť Božieho stvoriteľského poriadku a teda ako Božiu vôľu. Vplyv tohto učenia, hoci v umiernenej podobe v rímsko-katolíckej cirkvi trvá dodnes.
Kresťanská cirkev však má aj teológov, ktorí poukazovali a poukazujú na kontra-kultúrnu povahu biblických textov. Pokiaľ ide otázku rodu, tak medzi takých teológov patrí napr. Makrína (330-379), ktorá pôsobila v škole tzv. kapadóckych otcov, sv. Klára (1193-1253), ktorá bola súputníčkou Františka z Asii či Hildegarda z Bingenu (1098-1179). Novoveká teológia už pozná množstvo žien, ktoré svojím špecifickým dôrazom obohacujú a transformujú teológiu a jej pohľad na otázky rodu.
Možno teda povedať, že tieto dôrazy nie sú akousi módnou vlnou. Sú návratom k pôvodnému kontra-kultúrnemu posolstvu biblických textov. Aj keď je potrebné pripustiť, že sekulárne pohyby mimo cirkvi výrazne prispeli k presadeniu sa týchto dôrazov aj v teológii.
Ondrej Prostrendík
teológ a publicista
člen predsedníctva Progresívneho Slovenska
