Zásah prezidentov do tvorby vlády je v parlamentnej demokracii destabilizujúci a nelogický prvok. Nedáva zmysel, aby prezidentka brzdila legitímne zvolenú vládu v jej vymenovaní, pretože vláda sa nezodpovedá jej (ako v prezidentských systémoch), ale parlamentu. Ten potvrdzuje jej legitimitu, čo zaručuje, že vymenovaná vláda má mandát od ľudí. Ak Fico pre svoju vládu nájde 76 poslancov, musíme to akceptovať. A on musí akceptovať, že za ich prácu sa občanom zodpovedá.
Navyše, zásah prezidentov do výberu ministrov je právne sporný a kroky Čaputovej sú nekonzistentné. Nikde nie je priamo definované, že by ministri museli spĺňať nejaké odborné alebo hodnotové kritériá. Huliaka zastavila Čaputová lebo "nedáva záruku riadneho chodu ministerstva". A dáva skurumpovaný Kaliňák záruku riadneho chodu ministerstva obrany? Dáva dezinformovaná Šimkovičová nejakú záruku? Dáva Fico záruku niečoho iného okrem pošľapávania spravodlivosti, keď si ho, napriek tomu, že jej to ústava neprikauzuje, vybrala za premiéra?
Šéfredaktor DenníkaN už stihol napísať komentár, kde sa pýta, prečo to nespravila pri Kaliňákovi. Veď presne to je ten problém. Prečo očakávame od prezidentky, že bude korigovať výsledky volieb krokmi, ktoré sú na hrane práva? Takto sa zachraňuje demokracia? Teraz sa nám zásahy do vymenovania ministrov páčia. Ako ich budeme vnímať, keby ich začal používať budúci prezident zvolený napríklad za Smer?
V demokracii sa občas dostanú do verejných funkcií exoti, ale dostanú sa tam legitímne. Musíme sa zmieriť aj so zlými ministrami, zlým premiérom a zlými poslancami. Ale, nie je to koniec sveta. Ministri sa dajú odvolať a o 4 roky tu máme voľby, v ktorých to môžeme otočiť. A samozrejme, ak bude nejaký minister PR katastrofou, Fico ho stiahne aj sám. Už teraz vyzerá, že nemá chuť bojovať za Huliaka, lebo na tom nemá čo získať.
