Slovenská republika od svojho vzniku, prechádzala a prechádza veľa etapami svojho rozvoja až sa z nej stal pseudoštát, ktorý je pseudodemokratický, kde vládli a odstupom času uvidíme či aj nevládnu pseudopolitici. Keď sa zoberú do úvahy všetky kauzy, tak na slovensku sú pseudosúdy, pseudoprokuratúra, pseudopolícia i v pseudoštátnej organizácii pracujú pseudovzdelanci, ktorí ziskali vzdelanie na nejakých pseudouniverzitách, kde ich učili nejakí pseudovzdelanci s niekoľkými akademickými titulami. Už snáď iba zarytí idealisti veria, že existujú aj iní ľudia. Skutočnosť je taká, že Slovenská republika je malý štát, ktorý veľa cudzincov nevie nájsť na mape a tak sa potrebuje zviditeľniť. Zviditeľniť sa svojimi výskumami, alebo nejakými výrobkami na svetovej úrovni sa nemôže, lebo ich nemá. A tak sa zviditeľňuje svojimi škandálami. Jedným z posledných škandáloch je poukazovanie na úroveň záverečných prác – diplomoviek politikov v masmédiach. Okrajovo chcem uviesť, že slovenské TV relácie, noviny, www. stránky iné správy čítajú ľudia, politici, novinári a iní aj z iných štátov, ktorí si na základe takýchto údajov tvoria svoj názor. V skutočnosti sa jedná o politický boj opozície z vládnou koalíciou, ktorú sa snažia diskreditovať a následne odvolať. Potom už všetko bude prebiehať podľa pripraveného scenára na prevzatie moci. Pričom si neuvedomujú, že za ich vlády došlo k úpadku školstva a aj iných odborov i odvetví. Takže, aj keď nadaný absolvent slovenskej univerzity sa bude uchádzať o prácu v zahraničí a zamestnávateľ bude spokojný s jeho odbornými vedomosťami, tak po týchto škandáloch, potvrdenie o absolvovaní slovenskej univerzity bude jeho veľké negatívum. Ale takéto zviditeľňovanie má aj svoje pozitíva, lebo po týchto škandáloch bude musieť konečne vláda urobiť zmeny. Je potrebné si uvedomiť, či predmetné práce písali jedinci, ktorí na viac nemali, alebo lajdáci, ktorí si chceli uľahčiť prácu. Keď študent chce lajdáčiť, tak musí analyzovať skutočný stav a potom porozmýšľať ako to čo najľahšie spraviť. Keď mu to vyjde, tak urobili dobrú analýzu a na základe nej zvolili správny postup na dosiahnutie svojho cieľa. Preto tvrdím, že sa jedná o osoby mysliace. Pričom v súčasnej dobe na www. stránkach nájdete veľa organizácii, ktoré ponúkajú študentom všetko, od rešerše až po vypracovanie diplomových i iných prác. Bohatému študentovi sa stačí podpísať. K tomu ešte chcem dodať, že študenta pri písaní diplomovej práce usmerňuje vedúci diplomovej práce. Keď študentovi reprezentanti univerzity uznali diplomovú prácu t.j. že, jej úroveň v danej dobe splnila všetko, tak odstupom času keď sa zistia v nej nedostatky, aj to na základe nejakých programov a názorov pseudovedcov podporovaných opozíciou vládnucej strany, je to jednoznačne chyba univerzity. Inak by diplomovku musel študent prepísať, alebo ukončiť štúdium na univerzite. V skutočnosti univerzita má takú odbornú úroveň, akú majú jej profesori, docenti a iní. Ak oni majú nízku úroveň tak potom majú nízku úroveň aj študenti, lebo ich nemajú veľa čo naučiť. A to je problém, ktorý je potrebné riešiť aj za cenu zrušenia univerzity. Lebo jedna či dve také univerzity na nízkej úrovni znížia imidž aj ostatným univerzitám. Keď si spomeniem na výsledky posledného hodnotenie univerzít vo svete, tak sa mi zdá, že v rebríčku ani jedna slovenská univerzita nebola ani prvej dvestovke.
Takým vzorovým príkladom je prof. MUDr. Jozef Kafka, DrSc.. V masmédiach sa o ňom dočítate nasledovne, bol zamestnanec LFUniverzity Pavla Jozefa Šafárika a Psychiatrickej kliniky v Košiciach, ktorému pri výročí vzniku samostatnej Slovenskej republiky udelil prezident SR Andrej Kiska v januári 2015 vysoké štátne vyznamenanie, Rad Ľudovíta Štúra II. Triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, vysokého školstva a sociálnej oblasti zdravotníctva. Venoval sa problematike neuróz, špecifickým poruchám osobnosti, všeobecnej psychopatológii, na problematiku schizofrénnych a afektívnych porúch i problematiku porúch osobnosti. Ako odborník bol členom viacerých odborných spolkov. Takže v odborných článkoch ho hodnotia ako známeho odborníka i tvorcu osobitnej školy. Vytvoril so svojimi kolegami nové teórie i poznatky.
Ale skutočnosť je pravý opak. V jednej kauze bolo právnymi dôkazmi dokázané, že prof. MUDr. Jozef Kafka, DrSc., MUDr. Evy Pálovej, PhD., MUDr. Miriam Kafková (jeho dcéra),MUDr. Erika Safkovái manžel MUDr. Štefan Safko, Csc. a dá sa predpokladať, že aj jeho odchovanci sú schopní liečiť tzv. pacienta na neexistujúce nemoce skoro smrteľnými dávkami liekov a ešte proti jeho vôli. Zo z viacerých znaleckých posudkov od súdnych znalcov z odboru psychológie, psychiatrie i farmakológie vyplýva: že na príkaz štátu, t.j.: na základe nezákonného rozhodnutiu Okresného súdu Košice II, ktorý vydal protizákonné uznesenie a ešte na základe ničoho, boli a možno ešte sú schopní, bez vyšetrenia, protizákonne liečiť človeka - pacienta na neexistujúce nemoce protizákonne od prvého okamžiku, tak veľkými dávkami liekov v injekčne a v takej kombinácii aká sa vo svete nepoužíva ani na liečenie najťažšie duševne chorých pacientov, t.j.: non lege artis. Non lege artis z hľadiska psychiatrie aj farmakológie. Pričom aj z obsahu príbalových informácií pre pacientov a lekárov vyplýva, že postup lekárov tiež nebol správny.
Postupnon lege artisv doslovnom preklade znamená „postup nesúladný so zákonom“ a jeho podstatným znakom je teda nesúlad s poznatkami medicíny a biomedicínskych vied, resp. proti pravidlám lekárskej vedy. Skoro desať rokov bránili nahliadnutiu do zdravotnej dokumentácie z obdobia hospitalizácie. Po nahliadnutí a urobení kópií sa zistilo, že začali liečiť pacienta bez toho, aby urobili diagnostiku a diagnostikovali uňho nejakú nemoc, zároveň zabudli oboznámiť pacienta na akú nemoc ho liečil a akými liekmi. Z ďalších bezhlavých údajov a nedostatkov v zdravotnej dokumentácií vyplýva, že nevedia ani to čo má obsahovať. Jedná sa o lekárov, ktorých učil pán profesor na univerzite a potom pracovali pod jeho vedením. Skutočnosť je zarážajúca, neovládajú vlastný odbor, nevedia diagnostikovať, nevedia ktoré lieky sa načo používajú, neovládajú dávkovanie liekov a majú problémy aj s administratívou. Nikoho nezaujíma koľko ľudí zabili a zmrzačili, svojimi liečebnými postupmi. Čo ich v skutočností pán profesor naučil? A aj napriek dôkazom o jeho odbornej úrovni i jeho kolegov dostal štátne vyznamenanie. Na slovensku je všetko možné.
Na základe dôkazov boli podané sťažnosti na Slovensku lekársku komorou, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou i Ministerstvo zdravotníctva SR. Sťažnosť prešetrovalo iba Ministerstvo zdravotníctva SR, u ostatných organizácii sa sťažnosti niekde stratili. Pre zachovanie “objektivity“ žalobcovu sťažnosť posudzoval hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR v odbore psychiatria - MUDr. Eva Pálová, PhD. , zamestnankyňa Psychiatrickej klinike SNP 1 Košice. Čiže kolegyňa spomínaných lekárov a zamestnanec žalovanej FN, kde pracuje ako prednosta I. Psychiatrickej kliniky LF UPJŠ a FN LP SNP 1 Košice. V snahe všetko zakryť obrátila poznatky lekárskej vedy na hlavu, resp. ukázala svoje chabé vedomosti na základe, ktorých došla k svojskému záveru a začala všetkách presviedčať, že 1+ 1= 3 a že je to aj párne číslo. Po ďalšej sťažnosti komisia Ministerstva zdravotníctva SR priznala porušenia zákonov. Proti jedincom v tejto kauze bolo podaných viacej žalôb na príslušný súd a tiež aj podnetov na ich trestné stíhanie. Vyšetrovatelia policajného zboru, prokurátori i sudcovia vo svojej zkorumpovanosti boli schopní poprieť aj tie porušenia zákonov, ktoré priznal Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburku.
V tejto kauze, boli podané podnety na trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu na viacej osôb, napr.:
1. Príslušníkov polície: nstrm.Toth, strm.Pristáš, nstrm. Choroša, prap. Vargu, nstr. Jakuba,mjr. Mgr. Lukača,mjr. Ing.Kuba, pplk.Mgr. Bľanda, mjr.Ing. Raka, Mjr. Ing. Kvak a iných.
2. Lekárov a zdravotnícky personál: MUDr. Miriam Kafková, MUDr. Horvatovej, MUDr. Safková,MUDr.Safkom, MUDr.Kiliánová,riaditeľa FNsP MUDr. Roberta Rolanda, Prof. Kafku, MUDr.Ambrušovej,Ing. Ihnátová pracovníčka Ministerstva zdravotníctva SR a iných.
3. prokurátorov:Mgr.Lehotský, JUDr.Petrov, JUDr. Dubivský, Mgr.Rozložník, JUDr. Chomča, pplk. JUDr. Fábry, Csc., mjr.JUDr.Kandráč, JUDr. Zeleňak, Mgr. Kundrát a iných.
4. sudcov:JUDr.Hrabovecká,JUDr. Feťkovoá,JUDr.Šupová, p.Dominiková,JUDr. Pella, JUDr.Sogu a iných.
5. advokátov: JUDr. Adamovský,Mgr. Vašková, JUDr. Zadáková, k ostatným sa lepšie nevyjadrovať.
Na začiatku kauzy viac ľudí porušilo zákony a aby sa vyhli trestnému stíhaniu, tak im začali kolegovia pomáhať. Podľa môjho názoru išlo im to dobre, lebo na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach je Lekárska fakulta, Právnická fakulta kde študovali. Najprv sa snažili zachrániť imidž svojich kolegov, ale s narastajúcim počtom dôkazov už začali zachraňovať imidž aj svojej alma mater.
Aj napriek niekoľkým upozorneniam generálneho prokurátora SR a prokurátora špeciálnej prokuratúry SR, že vyšetrovanie neprebieha podľa zákona a dochádza k porušovaniu zákonov, neurobili nič. Ešte Okresná prokuratúra Košice II, dala oznamovateľovi na vedomie, že jeho prípadné ďalšie žiadosti v danej veci sa už vybavovať nebudú a to v súlade s čl. 11 ods.5 Príkazu Generálneho prokurátora SR por.č. 6/17 o postupe prokurátorov pri vybavovaní žiadosti o preskúmanie zákonnosti v trestnom konaní.
Preto žalobca podal dňa 9.6.2020 na Prezídiu Policajného zboru, kancelária prezidenta polície SR toto “Oznámenie o podozrení z trestnej činnosti a oznamujem doleuvedené skutočnosti s návrhom na začatie trestného stíhania generálneho prokurátora JUDr. Jaromíra Čižnára, prokurátora špeciálnej prokuratúry JUDr. Dušana Kováčika, PhD.. Lebo neboli schoní zabezpečiť dodržiavanie zákonov platných v SR a ani dodržiavanie ľudských práv aj napriek tomu, že viackrát boli upozornení na ich porušovanie.
Z dôkazov jasne vyplýva, že oznámenia o podozrení z trestnej činnosti na organizovanú skupinu, vyšetroval vyšetrovateľ PZ Mjr. Ing. Kvaka a prokurátor JUDr. Zeleňák, ktorý sú členmi skupiny a menovite je v predmetnom podaní proti ním podaný podnet na trestné stíhanie. Takže, vyšetrujú svoje porušenia zákonov a aj porušenia zákonov svojich spolupáchateľov. Pričom ich nadriadení boli na tieto skutočností viackrát upozornení a neurobili nič, resp. nevedia do dnešného dňa zabezpečiť zákonné vyšetrovanie v predmetnej kauze. Pričom sa jedná o trestný čin spáchaný verejne, spáchaný organizovanou skupinou i násilím a trvácny, ktorý nebol odstránení do dnešnej doby.Toto sa nestane ani v rozvojovom štáte.
Z priebehu vyšetrovania káuz jasne vyplýva, že je potrebné zmeniť organizáciu štátu, aj v mocenských zložkách štátu, v školstve, v zdravotníctve a podobne. Politici, by boj o moc v štáte mali viesť na úrovni a nie kydať hnoj na opozíciu i vyvolávať krízy a tak zamestnávať parlament riešením hlúposti. Parlament nie je nato, aby riešil úroveň záverečných prác študentov, ktorý absolvovali nejaké pseudouniverzity, ale nato aby urobil poriadok so pseudounivezitami. Parlament nemá riešiť takéto podnety od politikov z opozície, v ktorej niektorí jedinci desiatky rokov popierali, že boli členmi komunistickej strany a sú spomínaní v kauzách, ktoré polícia nevie ukončiť. Ak chcú vedieť, kde je pravda nech si dajú vypracovať odborné posudky na jednotlivé diplomovky a na základe nich môžu robiť zmeny na univerzitách, resp. pseudouniverzitách. Vláda a poslanci majú čo robiť, aby z tohto pseudodemkratického štátu urobili demokratický štát, v ktorom budu platiť zákony rovnako pre každého občana, t.j. od prezidenta, predsedu vlády, ministrov, poslancov, sudcov, prokurátorov, policajtov atď, až po normálneho smrteľníka. Proti každému kto porušil zákon, by mali mať právo orgány činné v trestnom konaní viesť vyšetrovanie a na základe dôkazov rozhodnúť či sa jedná o trestný čin, alebo nie. Lebo podľa môjho názoru, v súčasnosti porušenia zákonov sudcami a prokurátormi rieši väčšinou príslušná rada, etická komisia alebo disciplinárna komisia.
