Ja, čo vyhlasujem, že mam rada všetku hudbu, čo sa dá spievať, som sa dokázala nadchnúť pre slovensky hip hop ?!, rap ?!“ alebo ako vlastne produkciu chlapcov z KF označiť ?! Už sa asi neradím medzi vekovú skupinu, ktorá všetky hudobne štýly rozoznáva a kategorizuje.
To, že sa ich produkcia iba tak hemží vulgarizmami, asi nie je potrebne zdôrazňovať, predpokladám, že to už všetci postrehli. Vôbec nie som útlocitná, ani prehnane slušácka, takže si ich hudbu veľmi rada vypočujem, aj vďaka veeeľmi chytľavým melódiám. Nie je to len tuc tuc, ma to nápev, ktorý sa dá zapamätať ...
OK, tak teda 9.5. 2005 cca 19 hodín. Dorazili sme k bývalému kinu YMCA, teda k súčasnému Babylonu. Skoro sme cestou zrazili pánov z KF, ktorý uprostred Karpatskej čosi riešili samozrejme na ceste a nie na chodníku... /Stačilo len dvere otvoriť a ... .o))/ Začínalo to byt zaujímavé, kým sme hľadali miesto na parkovanie po ceste si to šinul Jaro Bekrt, kúsok ďalej Tony Moisés, a účastníkov miliónového tanca nebudem všetkých menovať. Mimochodom, Johny môj veeeeľký favorit sa, i keď striedmo, predviedol aj na pódiu. Ivo Ladizinsky, mi ozaj neprišiel ako fanúšik hip hopu, Jopo sa smelo predieral masou ľudí sem a tam. Lasky z Pary, bol pre mňa zaujímavá postavička, Paru mooožem... Miška Suriniova, tu som len tak na konci postrehla ... No ale prečo to všetko? Možno na vlastnú obranu, že niečo na tých chalanoch bude, veď vcelku zaujímaví ľudia sa tam pozbierali / ktorých som nezazrela, alebo nemenovala... pardon/.
O 19,30 sme ešte stali na konci rady tesne pri križovatke a koncert sa nám zdal v nedohľadne, vzhľadom na masu ľudí vonku a kapacitu klubu. Tak som si povedala, že tu predsa musím niekoho poznať. Tesne pred dverami stal kamoš... / Díííík Rasťo!!!/ tak som sa razom aj s kamošmi dostala na dohľad schodišťa, na ktorého konci stalo niekoľko hrozivo vyzerajúcich „pánov“ až keď som bola bližšie, pochopila som, že páni vykonávajú osobnú prehliadku a preto je čakanie na vstup do sály také nekonečne ... k osobnej prehliadke sa ešte vrátim...
BTW, čítala som niekoľko článkov, kde sa spomínalo, že tí, čo nekúpili lístky ... Tak neviem, lístky sme zháňali asi týždeň / tým sme, myslím Ivka, ktorému týmto tiež ďakujem za obetavosť - cmuk/, nenašli sme žiadny predpredaj a k zakúpeniu lístka sme sa dostali až po osobnej prehliadke za stenou z tiel „ochrankárov“ tesne pred vstupom do klubu.
Po vstupe do sály nebolo problém nájsť si miesto hneď pod pódiom, pretože náladu robili tanečníci v strede sály, okolo nich bolo nakopených do kruhu množstvo prizerajúcich, tam pádom, pod pódiom, bolo uuuplne prázdno. Týždeň pred tým som v tomto istom klube bola na koncerte IMT Smile asi druha rada pod pódiom, v zdraví a pohode som to prežila, nevidela som dôvod na tomto koncerte stáť inde... Ale chyba... Koncert začal niekedy pred deviatou, takmer hodinu sa publikum snažil zaujať DJ ktorý mixoval klasiku hip hopu s nejakými mne neznamymi zjavne klubovými vecami. Pred tým než sa zjavil dlhoočakávany KF sa na pódiu predviedol Čistý chov, Vec, Kardinál Korec z H16 ak si dobre pamätám do zblbnutia opakovaný názov ich hudobnej formácie/ priznám sa že ten ma milo prekvapil, asi jedinému bolo rozumieť čo to mele, i keď jeho produkcia mi do vtedy bola absolútne neznáma/. Aby som nezabudla, už počas tretej skladby mi odišiel aj obraz aj zvuk, tak som sa odtackala, sadnúť si hore na schody niekde k zvukárom. Fakt som mala na mále a tesne pred odpadnutím, Totálna tlačenica a nedýchateľný vzduch / celkom by ma zaujímalo koľko nad kapacitu podniku bolo vo vnútri ľudí/. Až keď som to mala z nadhľadu / a dostatočne som to rozdýchala/ som videla čoho som sa zúčastnila. Pod pódiom to úžasné žilo. Publikum fantasticky spolupracovalo, keď som nebola nútená ísť s masou, pohľad na šalejúci dav mi pripadal krásny ... No a teraz k osobným prehliadkam ... Traja páni predo mnou si otvárali pivové fľašky vyskakovacimi nožíkmi... teda pardon, iba dvaja, jeden mal motýlika... No tak neviem , či dnu nevpúšťali iba so strelnými zbraňami. Páni boli nadmieru milí a pohostinný každú chvíľu do mňa niekto drcol „ napi sa!“ a o cigarety tiež nebola núdza. /neviem, spomínala som že nefajčím a pivo nepijem?/ Keď som prekričala hudbu a navrieskala som týpkovi do uška že mi je dosť zle a ocenila by som keby ma ignoroval, hole hlavy okolo mňa vytvorili vcelku komfortne prostredie a keď niekto nedopatrením chcel prejsť bol upozornený že bacha na mňa... Takže páni, ozaj vďaka, aj tie nože vám prepáčim .o)) Zbytok koncertu som presedela i keď ... všade bolo sklo, porozbíjané fľaše a poháre, pivo tieklo prúdom nielen dole hrdlom, ale všade navôkol, spaky ohorky, zbytky jedla ... všetko čo chcete bolo na zemi. Ale v tej chvíli mi to bolo srdečne jedno, bola som strašne rada, že nie som v mase ľudí čo fanaticky ziapu a skáču... naozaj sa iba tak dá prezívať hudba???
V podstate som iba chcela, aby tí čo tam neboli, najmä dcére mojej kolegyne toto píšem, neľutovali. Šou bola skvelá, hudba dunela úžasne, svetlá, laserová šou, tanečníci, ľudia ... úžasné, ale pre slabšie povahy neprežitelné podmienky. A preto ... Veľmi sa teším na DVD. Verím že som Vás nijako neznechutila a s nadšením ho zhliadnete, napriek všetkému čo som tu popísala KONTRAFAKT pre všetkých mojich ľudí .o))
