Som taka, akych su vsade na uliciach tucty. Obycajna, niekedy nadsena, niekedy nespokojna, ostavam vsak nenapravitelny optimista :o)) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené, Honey
Informacia, ze treba mat idealne miery a ak nahodou nimi nedisponujeme, OKAMZITE treba zacat chudnut sa na nas valia z kazdej strany. Uz som si na to zvykla /rovnako ako na moju neidealnu vahu/, ale ak mi predavac v cukrarni povie“treba chudnut“ nieje to asi najlepsi marketingovy tah...
Vzhladom na to, ze uz som bola nejaky cas bez prace, nemala som velmi vela dovodou na radost. Pomali ma zacali trapit existencne problemy, a cim dlhsie som bola bez prace, tym viac katastrofickych scenarov sa mi vynaralo v hlavicke, a vymyslala som si ako hrozostrasne a polutovania hodne dopadnem, ako ma uz nic dobre necaka, a preco som taka tvrdohlava, ved nejaka praca lepsia ako ziadna ... No proste beznadej a depresia...
A napriek môjmu bystrému úsudku som si to uvedomila až včera .o)) Celkom mi to docvaklo až keď som sa o tretej ráno prevaľovala v posteli a rozmýšľala prečo.
Vždy som udivene pozerala na prepchané parkoviská hyper, super a neviem ešte akých marketov. Včera som to pochopila... No... možno nepochopila, ale aspoň zažila. Mala som takú predstavu že week je na to, aby sme si oddýchli, poprípade zveľadili svoje bývanie, ponavštevovali kamoššov, ale nie... Zistila som, že čas sa dá zabíjať aj inak. Návštevou obchodného domu.
Cica a nežer!!! Ozaj už zľudovelá veta. Niekoľkokrát som ju ostatné sobotné dopoludnie počula aj predniesla. Priateľka ma poprosila, aby som jej pomohla s výberom svadobných šiat. Skutočne zážitok .o))
to sa skrátka nedá... Spieva Ivan Tásler... niečo na tom bude. Nech vravím čo chcem, musím priznať, že som mala tendencie /mala? .o))/ usmerňovať ľuďom v mojom okolí život... A včera? Včera som to pochopila. Keď niekto nechce sám, nijako ho ja nezmením.
To je čas ktorý som včera strávila v 50tke. Zvyčajne sa zo Štrkovca na Nivy dostanem tak za desať minút, ale včera čo sa dialo?! Pokiaľ ste z BA, a náhodou ste okolo štvrtej boli v uliciach, tak ste si to pravdepodobne užili .o))
Páni asi vzbudím nevoľu vo vašich radoch, ale poznáte to: Keď musíš, tak musíš. A ja musím.Iba sa zamyslieť, nekritizovať, neodsudzovať, netrápiť, nesťažovať sa , iba sa tak opýtať?
Myslíte že aj vaše meno ovplyvní to aká ste osobnosť, to ako vás ľudia vnímajú? Nie len to pod akou hviezdou sme zrodení? Najprv som čítala lunárny horoskop, potom sa mi do rúk dostal čínsky, neskôr galský, indiánsky, egyptský a nespočetné množstvá iných. Časom som objavila kúzlo numerológie, očarili ma tarotové i vykladacie karty...
Včera nahnevaná a uplakaná zamýšľala som sa nad tým, či ozaj musím byť pokrytec na to, aby som mala kamarátov. Vždy som si myslela, že priatelia sú na to aby s nami prežívali naše starosti aj radosti. Možno som skutočne príliš úprimná, bezprostredná a prostoreká...
No.. presne tak ako predpokladáte, zasa som sa raz dala nachytať. Aj Vám sa to stáva? Pôvodne som chcela písať niečo v zmysle, ako nestratiť trpezlivosť pri čakaní. Ale v zásade som si plne vedomá toho že všetky zľavy sú iba na to, aby ľudia čo najviac minuli .o)
Vcelku zaujímavú „debatu“ som odpočúvala na ulici. Ako som sa vracala z obchodu s obedom v náručí, spoza rohu sa vynorila skupinka rozšantených detí, veselo džavotajúcich /asi boli na MMD v kine, podľa ich debaty/. Zrazu sa z okna paneláku popod ktorý sme prechádzali s krikom vyklonila staršia pani...
Už som to nevydržala, dlho som si vravela, že je úplná blbost písať o Mojsejovcoch najmä preto že si všetko môžete prečítať v printoch, na webe, na oficiálnych i neoficiálnych stránkach na weboch, útočia na nás z TV a vlastne odvšadiaľ...
Riadiac sa životnou múdrosťou, že najlepšia radosť je škodoradosť, nedá mi, nepodeliť sa s Vami o jeden skvelý zážitok mojej kamošky. Tak teda, ak máte pocit, že ste vyrobili totálny trapas a týždeň nevyjdete z domu, čítajte :o))
A komu je dneska dobre? Zvyčajne ma odbila mama, keď som predniesla vetu z nadpisu. To je síce pravda, ale dnes je mi fakt zle. Aj vy ste najčastejšie chorí, keď sa „popraví“ počasie?Sedím v práci / na čo som sem vlastne išla?/ obložená vreckovkami /ultra soft/ aby som si nevydrala noštek pri neustálom smrkaní...
Ľudia si veľmi neradi priznávajú chyby, ja na tom nie som inak, tak by som sa chcela opýtať na Váš názor. Myslím že oslovovanie „mladá pani, mladý pán“ je dosť nevhodné najmä ak je používané pre skupinu ľudí od 18 do 80 rokov...
Bohužiaľ to nebude poviedka, ale opäť raz zo života. Verím, že Dopravný podnik nie je nadšený z „čiernych pasažierov“, ale ja vôbec nie som nadšená z ich zamestnancov. Predpokladám, že nie som jediná, ktorá má zlé skúsenosti s mestskou hromadnou dopravou / a som si istá, že to tak nie je iba v Bratislave/.
No nie, radšej jedlo čo mi ostalo, zahodím, miesto toho aby som tým zasýtila mačky vo dvore... pomyslela som si v duchu a nevraživo vzhliadla k balkónu z ktorého na mňa kričala a pästičkou sa vyhrážala drobná pani s ružovým prelivom vo vlasoch.
Keď som niekde čítala o rozčarovaných ľuďoch, ktorí boli nemilo prekvapení z výšky svojich telefónnych účtov ( nebojte sa, nebude tu žiadna zmienka o manželoch M) po využití audiotexových služieb tak som si spomenula na jednu „skvelú brigádu.“
Taká nostalgia ma pochytila ... Kolega mi dal dnes zásadnú otázku, že či sa riadim podľa toho, aký je záťažový stupeň, a či vlastne viem, podľa čoho sa to meria ....
