Pracujem síce takmer v centre mesta a nie v periférnej časti, ako by sa podľa nasledujúceho opisu mohlo zdať, ale naše centrum, napriek tomu, že je umiestnené medzi paneláčikmi, disponuje pomerne veľkou, riadne oplotenou a označenou, trávnatou plochou. Okrem trávičky, tu rastú stromy, kríčky, kvetinky, rôzne pekné zákutia sa tu nájdu.
A aj zvieratka sa tu potulujú. Zrejme to nie je iba problém mestskej časti Ružinov, ale je tu dosť mačiek. Myslím, že nie som úplne vadná, lebo aj ľudia čo k nám chodia dočasne / teda na týždňové kurzy/ a vidia že máme „za rohom“ misky pre mačičky, zvyknú im niečo dobré doniesť. Kto mačky nemusí, elegantne ich ignoruje. Nikoho neobťažujú, teda aspoň u nás vo firme nie a tak si myslím, že „Ruženke“ môže byt srdečne jedno čo ja robím zo zbytkom mojej desiaty. /Ešte tak na obranu, keď k nám naša „firemná“ mačka priniesla mačence, dali sme ju na vlastne náklady sterilizovať, aby tu nebola mačacia farma./ Nie je len máj lásky čas, ale aj čas mačiatok. To som si uvedomila až dnes.
Ráno som prišla do práce, zapla comp, ako na povel vyskočila na zamraučanie pod oknom, vbehla som do ľadničky, povyberala zbytky a konzervu pre cicúchy a išla som sa vyľúbit na dvor s mačkami. Nikto na mňa nekričal ...
Prekvapivo to bude mat dobrý koniec... Zvoní zvonček, otvorím dvere... Stojí tam „Ruženka“ s mačiatkom v náručí. Ružové labenky, modré očičká, fľak na nošteku, mraučí o dušu... „Dobrý deň, môžem si ho zobrať domov? Vy ich mate dosť a táto je taká nadhernaaa“ s prosbou v očiach aj v hlase, bez vyhrážok a so srdcom /a mačiatkom/ na dlani... no nelúb ju .o))
Tak chcem všetkým čo sa s láskou starajú o svojich miláčikom poďakovať a popriať im tolerantných susedov a okoloidúcich. A ak by sa u niekoho z Vás našla ryšavá mačička, ktorú oželiete, ozvite sa, už dlho po takej tužím .o)
