Od narodenia som nepoznala nič iné, iba vrcholky stromov čnejúce sa spoza susedovie plota, proste iba kam z okna dohliadneš, kľud, pokoj, príroda, krásne ticho, čistý vzduch ...
No a v nedeľu sa to stalo! Naložili ma do auta a po 20tich minútach jazdy sme vystúpili v uuuplne inom svete .o(
Po príchode do bytu som si našla tichý kútik a odmietala som sa akokoľvek socializovat s ostatnými spolubývajucimi / no čo! Tak niesom spoločenská .../.
Ráno nastal pokoj, ostali sme doma iba ja a domáca. Na jej pokusy nejako za „zoznamit“ som nereagovala, maximálne som niečo odsycala pomedzi zuby... čo ju po mne?!
Akurát večer, ked sme doma už všetky, tak počas čerstvej večere pobudnem s ostatnymi v kuchyni, nech si nemyslia že som uuuplne divná ...
Neviem, či to sťahovanie bolo správne rozhodnutie?!? V noci sa nedá spať. Len chodím po byte a neviem čo so sebou. Pod oknami je cesta, neustále tu chodia autá, autobusy. Čo v meste ľudia v noci nespia? Ked sa dívam z okna vidím akurát tak do okien susedom .o((
Už teraz viem, že oproti na druhom býva taký mrzký uštekaný fľakatý čokel. Na treťom maľujú / v zime?!/ asi sa tiež akurát nastahovali. Vedľa nich býva nejaká starenka, kedykoľvek vykuknem von, je v okne a sleduje ulicu. Fakt neviem, čo ju na tom baví!? Vedľa je to zaujimavé až večer. Nemajú záclony a keď zasvietia je to lepšie ako telka. Býva ich tam hadam 6, takže vždy sa tam niečo deje. Tiež asi iba podnájomníci - by som sa zbláznila, keby aj tu bolo toľko ľudí .o(( U nás je pomerne kľud a zdalo sa že vsetci už pochopili ze mi treba dat pokoj.
Keby sa dalo, tak sa utáborim v kúpelni. Je tu najväčší pokoj. Najmenší hluk, akurát že z času na čas to tu musím ostatným uvoľniť, niekedy si pripadám ako by som bývala u mývalov. Čo toľko dokážu púšťať tú vodu v kúpeľni?! .o(
Prvých pár dní bolo viac menej v pohode, možno by som si pomaly aj zvykla. Ale dnes to Jarka prehnala! Prišla z práce aj s kamoškou, že si ma chce okuknúť
„... no čo sme v CIRKUSE ???? „
Zaliezla som do práčky – čo sa neukázalo ako našťastnejsí ťah, ľahko ma odtial vytiahla a obe ma chceli „ľúbiť“.
„Tak to teda nie!“
Osobný rekord... možno ani nie dve minúty a už som bola zalezená za kuchynskou linkou. V tomto byte fakt nikde nieje kľud! Moju skrýšu prekukla domáca a tiež mala nejakú prítulnú náladu...
„A čo je dnes? Deň zamilovaných?!?!“
Našťastie vyzerá inteligentnejšie ako tie dve, lebo moje syčanie a prskanie si vysvetlila správne a odišla za babami do obyvky. Až sem ju počujem ako spokojne pradie ... Fakt netuším z čoho môže byť taká nadšená... ???
... no a to trááápne prenasledovanie ma s telefónom a fotenie?!?! nemam chuť ani komentovať ....
... na Tabbynkynu obranu s radosťou oznamujem že ráno sa prišla sama od seba prvýkrát "pomojkať" a dokonca aj vrrrrrzgala .o)) Tak možno čoskoro zapózuje aj za optimálnejšich podmienok a budú aj lepšie fotky... jar
