že na Slovensku ľudia nevedia organizovať koncerty. Kto čaká komentár k speváckym a muzikantským výkonom, môže tu prestať čítať.
Viac ako prijemné tóny Ready Kirken a zastretý, včera bohužiaľ aj zachrípnutý hlas Anety ma zaujalo hneď po vstupe do Incheby to, že hoc sme prišli dobrú polhodinku pred koncertom, pani stojaca vo dverách šatne, nám a teda aj všetkým ostatným záujemcom totálne nevzrušene oznámila že šatňa je už plná... ?!?
Mne to síce neprišlo ako samozrejmosť, ale veď s kabátom a svetrami v náručí sa koncert určíte dá prežiť. Vstúpili sme do sály, ktorá bola pomerne plná, ale ešte sa dalo nájsť nejaké miesto vhodné na státie. Dokonca sme našli vcelku pohodlné miesto, pod múrom oddeľujúcim podlažia, kde sa dalo pohodlne zložiť sadnúť na kabáty /ešteže sme si ich neodložili v šatni .o)/ a čakať na začiatok koncertu.
Musím uznať že začali takmer na čas a napriek tomu že Ready Kirken je pre mňa úplne neznáme hudobne teleso boli výborní. Predkapela skončila, nasledovala pauza, a dlho očakávaná Aneta. Touto vetou si znepriatelím všetkých fanúšikov, fakt sorry: Po štvrtej pesničke, sme sa zorhodli odísť. A... vtedy nastal problém. Hoci pri všetkých východoch stáli páni v slušivých čiernych oblekoch s nápisom security a tvárili sa dôležito, vzhľadom na nasledujúce udalosti sa mi zdalo, že tam boli úplne zbytočne.
Boli sme na spodku haly, takže sme ju opustili najbližším možným východom a nasledovali šípky s nápisom východ. Mladý pán nechápal že odchádzame, aspoň sa tak tváril, keď sme sa spýtali či sa tadeto /tadeto, cháp dvere s nápisom VYCHOD/ dá odisť. Oznámil nám že nie, lebo to je únikový východ. Mysliac si, že on iba vtipkuje, sme dvojhlasne odpovedali: „my chceme uniknúť“. Keďže reagoval iba úsmevom, Petra sa rozhodla pre razantnejsiu taktiku. „Mladý pán, neviem či ste si všimli /otázka od dámy blížiacej sa do siedmeho mesiaca tehotenstva/ ale som dosť tehotná a okamžite potrebujem odisť! Mladý muž okamžite zmenil výraz a veľmi energicky začal s pokusmi otvoriť únikový východ. Bolo zamknuté, kľúče nemal. Opustili sme ho s radou aby sa modlil, nech nezačne horieť, lebo ho ľudia ušľapú a pokúsili sme sa predrať schodiskom na vrchol haly k ďalšiemu východu. Rovnako sme našli únikový východ s mládencom čo ho „strážil“. Najprv sa tváril rovnako, že tadeto teda neprejdeme, keď dostal návrh že my teda počkáme, nech nám privolá sanitku a pracovníkom ktorý zabezpečia odchod nastavajúcej matky, pustil sa aj on do zúrivého otvárania únikového východu. Podľa mňa bolo zamknuté, ale pri vidine že bude priamym účastníkom pôrodu, sa mu podarilo dvere otvoriť .o) Tak sme sa konečne ocitli na čerstvom vzduchu!
Chcela by som sa iba opýtať. Na čo tam boli ochrankári? Všetky únikové vchody ktoré sa nám podarilo nájsť boli zamknuté a ochranka nemala od nich kľuč.
Prečo keď sa nájde na podobnom podujatí človek, ktorý je opitý, alebo robí výtržnosti vyrazia ho prvými dverami? Keď však ma človek zdravotne problémy, alebo potrebuje z akéhokoľvek iného dôvodu opustiť sálu nieje možné slobodne odisť? Myslela som že ochranka ma zabrániť vstupu na podujatie bez vstupenky, nie dobrovoľnému odchodu...
