Úplná krása. O štvrtej som vybehla z práce, kým som prišla na zastávku padli na mňa asi tri kvapky, ale potom čo sa strhlo?! Ľudia, ktorý prichádzali bez dáždnika, pôsobili, ako keby práve vyšli spod sprchy, cícerkom z nich liala voda. Šťastlivci s dáždnikmi boli mokrý iba do pol pása .o)) Stačili dva kroky na daždi spod zastávky do busu na to, aby som mala mokré hádam ešte aj nohavičky. Šľahalo z každej strany. Netreba dúfam podotýkať, že dáždnik som mala, doma na stole .o(
Taká prietrž mračien, tak to si fakt nepamätám... prešli sme asi 200 metrov, a ostali sme stáť. Všade na ceste odstavené auta s blikačkami. Občas sa niekto odvážne vybral zdolávať tú potopu, ale temer vždy neúspešne. Z chodníkov prúdom tiekla voda na cestu, no krása. Potom asi 3 minúty nič, lebo lejak a prúd vody po oknách znemožňoval výhľad na situáciu na ceste. Rachot... krúpy. Autobusár sa rozhodol, že situáciu treba riešiť, tak sme šli striedavo po ceste, striedavo po elekričkovej trati, kedže bola vyvýšená a tým pádom najzjazdnejšia. Na zastávke zastal iba raz. Ľudia poschovávaní pod prístreškom, mnohí vyskočení na lavičke, sa ani nenamáhali, nastúpiť, či vystúpiť. Nehovoriac o tom, že príjazdom k zastávke sme na chodníku nebezpečne zdvihli hladinu stojacej vody a iba tí, čo mali obuté otvorené topánočky to znášali takmer so stoickým kľudom /a možno iba rezignovali/.
Vôbec som nepochopila, prečo nešli semafóry, ale aj tak vačšina šoférov bola v zúfalej situácii poodstavovaných kde sa dalo, alebo od kiaľ sa naopak nedalo dostať .o)
Väčšina z cestujúcich telefonovala, a s nadšením či zhrozením v hlase komentovali, čo sa deje vonku. Kedže som sa aj ja tvrdohlavo snažila niekam dostať, priebežne som SMSkami informovala kamošku, či prídem, neprídem, či po ceste vystúpim doma, alebo či sa predsa len dostavím na dohodnuté miesto. No vyzeralo to všeliako.
Dážď však pomaly ustával, autíčka sa začali pohýnať /semafory nič .o(/ a keď som vystúpila na čulenke bolo krásne nebíčko, Nataška ma čakala ma zastávke a šli sme si pre výplatu...
No a čo len môže viacej rozjasniť taký pochmúrny deň, ako výplata .o))
Keď už sa tak vyčasilo, dali sme si prechádzku mestom, pobehali obchody /šak výplata, né?!/, vyskúšali topánočky, ozaj aby som nezabudla, Natka, určite si tie biele choď kúpiť, fakt sú nádherné, a dali si dobrú večeru v číne... Pekný deň za nami .o) Ďakujem, že si nenechala zvíťaziť moju lenivosť a donútila ma ísť napriek nepriazni počasia /osudu .o))/. Rada si to kedykoľvek zopakujem.
