Sobotné dopoludnie, slniečko sa usmieva na poloprázdne lenivé mesto a my sa vhrnieme, plné nadšenia a očakávania do prvého „svadobného salónu“. Dobrý deň... Nič. Tak sa prechádzame pomedzi šaty a snažíme sa v tej záplave bielej látky zorientovať.
Tetuška predavačka sa vynorí z útrob miestnosti za pultom. No čo mojééé? Pomóžem Vám?
Dobrý, potrebovali by sme šaty... Také na mňa... Aká veľkosť? Tak 44. Koľkóóó??? Ku podivu mi táto otázka neprišlo vôbec divná, pretože ktorékoľvek šaty sme chytili do ruky, svietila na nich ceduľka 36, 38 nanajvýš 40. Tak to ozaj neviem, ktorá dospelá / zdravá a vyvinutá/ žena sa do toho zmestí /modelky nerátam do kategórie zdravá a vyvinutá .o)/.
Veď sa popozerajte /dáva nám dobrú radu pani predavačka/. Tak neviem, ale asi pozerám veľa amerických filmov, ale kua keď prídem do svadobného salónu v dobrej viere, že je to jediná príležitosť v mojom živote byť ako princezná, očakávala by som servisnejši prístup. Naivne sme boli v domnení, že sa nám budú venovať /keď už pre nič iné, tak aspoň preto, že sme boli jediný zákazníci v obchode/ nehovoriac o tom, že obliekať si svadobné šaty, nie je až také sranda, ako by sa mohlo zdať. Dostali sme na výber štvoro šiat /!!!/ a pani zjavne ignoruje ceduľku z ktorej na nás nevraživo civí 38čka. Nechá nás, nech sa v kabínke vytrápime... Nájsť správny vchod aj východ v svadobných šatách s piatimi vrstvami látky nie je úplne jednoduché. „To sa upraví, oni to šijú prámo na nevestu.“ Dozvedáme sa, keď nevestu donúti, aby sa prešla k zrkadlu / v kabínke je šero a zrkadlo veľmi, ale veľmi nedostačujúcich rozmerov/ na opačnom konci predajne z holým chrbtom /aj zadkom .o))/ nedbajúc pripomienok na celosklenenú výlohu obchodu. „Hmmm, týto sú pekné, šak do svadby možno... kedy je svadba?“ No moja, aj keby hneď až o pol roka, nie je šanca... odhliadnuc od faktu že šaty sú dosť špinavé /že by ich dávali čistiť až pred zapožičaním???/. Šaty sú evidentne favoritom predavačky, lebo nás všemožne presviedča, že to sa „nejako“ spraví. Celkom odignorovala fakt, že nechceme šaty s kruhmi, ani s naberanou spodničkou, ani korzet bez rukávov .... tak nič...
Druhá šanca, druhý salón. Predavačka na môj vkus až prehnane aktívna, ale aspoň javí záujem. Vyberie asi 5 modelov, čo ma prekvapí, lebo predajňa je asi tretinová z tej predošlej, dokonca aj spĺňajú naše kritéria. Ešte nám aj núka jeden nenormáááálny model s červeným štepovaním, ktorý majú práve rozošitý. Zhodneme sa v tom, že ženích by to asi neprežil .o))
Neváha, postupne nevestu súka do všetkých šiat. Poskúša, pokukáme, okomentuje, je fakt že na vešiaku to vyzerá úplne inak ako oblečené. Poradie favoritov sa mieša .o)) Nevieme sa nijako dohodnúť. „Baby ešte tu mám jedny, ale tie vám ani ukazovať nebudem, model z predminulého roku.“ Ále dajte, všetko treba skúsiť. Nádherné, jak na teba – skonštatujem unesene. Že, že žeee ?! :o)) Šatám nechýba nič k dokonalosti. Jednoduché, krásne, čisté línie, jednoduché detaily, priesvitné rukávy... No veď potom uvidíte .o) Úplne ma dorazia cenou. Začínali sme na 9 900,- v prvom salóne, pri šatách na mieru sme sa v tomto pohybovali pri 7 900,-. Šaty ktoré sa najviac priblížili k našej predstave boli v ponuke za 3 900.- Sk.
No nekúp to!!! .o))
