Pavol Hudák sa narodil 7. októbra 1959 vo Vranove nad Topľou. Vydal básnické zbierky Broskyňový súmrak (Modrý Peter 1992; Cena Ivana Krasku, Cena Janka Kráľa), Silvester 1999 (Littera Press 1944; Cena VÚB za najlepšiu zbierku poézie pre dospelých) a Zatmenie slnka(Littera pres 1999). Povraz v dome obesenca a iné básne nasledovali vroku 2003. Jeho básne boli preložené do maďarčiny, poľštiny afrancúzštiny (Antológia súčasnej slovenskej poézie Les Jeux Charmantsde ľ Aristocratie, Modrý Peter 1996). Bol aj učiteľom, pracuje akonovinár a publicista.
Jeden múdry človek mi povedal, že spomienky sú to jediné, čo máme. Tvoje básne sú plné spomienok, prečo ľudia spomínajú?
Niekedysú spomienky našou jedinou istotou. Budúcnosť ešte neexistuje,súčasnosť je len hrebeňom valiacej sa vlny. Je len minulosť. Ale už ajEinstein hovoril o ilúzii času. Takže aj tu musím hovoriť tzv.spomienky. Inak mám dosť detailnú pamäť. Myslím na detaily, ktoré makedysi oslovili. Človek vo vlaku, náhodná veta, vôňa, farba. Tých vecímám vo svojej poézii dosť. Áno, som plný spomienok. Niesentimentálnych, či nebodaj senilných. No pozerám aj do budúcnosti. Ajkeď sú to skôr rôzne básnické vízie. Plachtím od minulosti starejmiliardy rokov, no podobné je to aj s budúcnosťou.
Paľo, viem, že si aj učil. Aké máš spomienky na školu?
Nasvoje učiteľovanie spomínam s radosťou a rozochvením. Učil som takmer 8rokov na ZŠ Ul. Dostojevského v Poprade. Išlo o roky 1985 – 1992.Našiel som tam príjemných ľudí, pohostinných, spevavých. Mali smeperfektné večierky na ,,akúkoľvek tému“. Vládla tam družnosť, nebolotoľko stresu, útokov a intríg, ako je tomu dnes všade, nielen naSlovensku.. Fakt nechcem idealizovať, no keď idem okolo tej školy dnes,v duchu a s láskou sa usmievam. Niekedy sme sa zbehli aj cez prestávku.Priniesli sa dobroty, kvapka vína, káva. Detí som mával v triede aj 35,no asi ťažko boli také nezvládnuteľné, ako sú dnes. Boli citlivejšie.Raz na začiatku prázdnin som našiel pri schodoch svojho bytu maléplačúce dievčatko, svoju žiačku. „Mne je za vami ľúto, pán učiteľ,vráťme sa do školy…“ Dnes je veľa vecí doslova chorých. To, čo jezákladné pre človeka – vzdelávanie, zdravie, kultúra, to je na koncizáujmu spoločnosti. Je to odporná doba, ktorá plodí stres, nevšímavosť,agresivitu, budúcich robotov a otrokov. . Ale to asi niekomu vyhovuje.Máš deti?
Mám dve deti – 25 ročného syna Petra a 19 ročnú dcéruZuzku. Syn je informatik, dcéra študuje architektúru. No mám už ajvnučku – Lilianu, ktorá žije v Poľsku.
Čo je podľa teba „dobrá výchova“ ?
,,Dobrávýchova?” Je toho viac, na celé knihy. Nie všetci všetko zvládneme.Niečo bolo dobré, niečo som možno aj ja nedotiahol. Určite by som všakvýchove súčasnej generácie venoval viac pozornosti. Viac peňazí doškolstva. Aby školy mali na vzdelávanie, kultúru, šport. Deťom by somdal viac pohybu. Podľa mojej utópie by som dal všetky školy niekde, kdeje príroda, priestor, rastliny, zvieratá. Poľudšťuje to. Deckám by somsa dal maximálne vybehať a potom ticho. Lenže deti sa nehýbu, kyselinamliečna funguje, a tak sú dnešné školy plné agresívnych prestávok, užaj krvi a pod.
Myslíš, že rodičia dnes dobre vychovávajú svoje deti?
Mnohíby chceli, no nedokážu to. Nemajú za čo. A to je choré. Ale to jeproblém celého sveta. Za jeden úlet Paris Hillton by sa možnozachránili životy tisícov detí. Na jednom mieste bieda, inde tečúmiliardy. Už aj na Slovensku je to tak. Štartovacia čiara by mala byťrovnaká. Vrátili sme sa do stredoveku. Ak si sa narodil na bohatomdvore, máš hračky, dobrú školu, pekné šaty. Ak nie, máš smolu. Ak sanestane zázrak, si outsiderom na celý život. V televízii vidím domčeky,kde bieda doslova kričí. Aj v nich však sedia deti, ktorých oči súnevinné. Niekde žranica, smotánka, luxus, inde ľudia pomaly umierajú odhladu. A deti trpia najviac. Toto sa nemalo dovoliť.
Pozeráš TV?
Televíziu pozerám, najradšej poznávacie kanály – Spectrum, Discovery.
Básnik sa rodí, stáva sa ním dobrovoľne alebo z človeka urobia básnika ľudia?
Básniksa aj rodí, dobrovoľne sa ním stáva a robia ho ním aj ľudia, ktorí jehobásne čítajú. Chce to talent, ale aj prácu a potom čitateľov.
Ako teba vychovávali rodičia?
Mojedetstvo bolo typicky dedinské. Dopoludnia som drel na poli, a tak sombol rád, že si v škole môžem sadnúť. Bolo to detstvo plné prírody, vônía farieb. Pásli sme kravy, kúpali sa v rieke. Modrá obloha, jablká,cengot zvoncov pasúcich sa zvierat. Horúčavy, búrky, biele zimy sdvojmetrovými závejmi. Dodnes to všetko vnímam. Otec bol tvrdší, mamaako obyčajne mäkkšia. Vďačím im za veľa.
V jednej básni je tvoja vízia olympiády v roku 3000. Ako bude vyzerať škola v roku 3000 podľa teba?
Akpôjde vývoj takto, ako ho vidím dnes, tak školy ani nebudú. Ba budú.Pre pár tisícov boháčov na svete. Budú to luxusné školy chránenéarmádou, obohnané vysokými plotmi. Dnu supertechnika, vonku, za plotmi,davy bezcieľne sa potulujúcich sa chudobných a hladných detí. Akľudskosť zvíťazí, školy budú patriť všetkým rovnako. K počítaču a obedusa dostane biele či čierne dieťa, malý Róm či Slovák. Učitelia budúvysoko ohodnotení, oddýchnutí a po prázdninách v Karibiku budúnedočkavo čakať, až sa začne školský rok… Ale vážne. Prajem učiteľom,aby mohli dovolenkovať aspoň na Slovensku. Pomaly aj to je už utópia.Kam sme sa to dostali?
Ktorí sú tvoji obľúbení literáti?
Mám ich veľa – starých čínskych básnikov, Baudelaira, beatnikov, prekliatych, Jesenina, je toho naozaj viac.
Paľo, čo politika? Ako vnímaš dnešnú spoločnosť?
Dnešná spoločnosť? Zhubná. Rastúca chudoba, agresivita, zlé medziľudské vzťahy. Som dosť sklamaný a znepokojený.
Vtvojich básňach nachádzam aj otázky takmer vedecké, ale predsa lenfilozofické: vznik vesmíru, nekonečný priestor, „veľký plesk a veľkýtresk“. Zaujímaš sa o vedu, techniku?
Nie som technickýtyp, no techniku si študujem ako poéziu. Taká kvantová fyzika je užniečo ako poézia. Podobne kozmológia a ďalšie podobné vedy. Vlastnevšetko je poézia, len sa o tom ešte nevie.
Babke /85ročnej/ som hovoril, že idem robiť rozhovor s jedným básnikom, či by sanechcela niečo spýtať. Zamyslela sa a pýta sa: „Ako je možné, že sme kuvšetkému tak neskoro prišli? Toľká bieda bola a teraz vymysleli takévýmysly. Ako to rýchlo postúpilo to storočie. Prečo ten rozum bol takdlho zaspatý?“
Babka má výborný postreh. Áno, došlo kzrýchleniu. Ale začína sa to zvrhávať. Čo z pokroku, keď ľudia súustresovanejší, čo z obžerstva a prebytkov hypermarketov, keď denneumierajú desaťtisíce detí. Sme zvláštnou planétou.
