1. Nechal tam iba dve eurá ako poplatok za ošetrenie na pohotovosti.
2. Nič. Lekár mu len poradil, aby si dal na prst ľad.
3. 360 EUR.
„C" je správne! Pacient zaplatil v prepočte 360 eur. Za röntgen by dal ďalších 360. Bol totiž na pohotovosti v americkej nemocnici a nemal zdravotné poistenie.
Američania tento týždeň začnú meniť systém zdravotného poistenia. Tri štvrtiny krajiny zmenám nerozumejú a polovica Američanov ich pre nedostatok iných argmentov označuje za prudký socializmus. Pritom jeho veľké socialistické ambície boli okresané na kompromisné minimum a presadili sa viacmenej základné prvky na ochranu poistencov. Aj tie však prinesú revolúciu do systému, ktorý má síce najlepšie kliniky na svete, ale pre radových pacientov je predražený, nedostupný a nanešťastie postavený na spotrebe nepotrebných procedúr. Ak ste nemali to „šťastie" ako pacient z kvízovej otázky, tak ste mali v podstate šťastie. Americké zdravotníctvo a najmä zdravotné poistenie je pre našinca ťažko pochopiteľné, a aj po reforme zostane veľmi odlišné od nášho. Do roku 2014 by však z neho malo zmiznúť niekoľko absurdít:
1. Američania sa doteraz nemuseli poistiť. Samozrejme že sa poisťovala malá časť tých zdravších, ktorí len chceli pokojne spať a potom tí, ktorí boli častejšie alebo nebodaj vážne chorí. A narozdiel od našich poisťovní si tie americké zdravotný stav každého pacienta poriadne preveria a ak sa správa rizikovo (napríklad fajčí) alebo má cukrovku, zaplatí niekoľkonásobne viac ako pacient zdravý. Problém je, že keď sa poisťujú len chorí pacienti, riziko poisťovní nie je vôbec rozvrhnuté a ceny ženie do takých astronomických súm ako napríklad 24 tisíc dolárov ročne. A to môže byť pri mediáne priemerného ročného príjmu na úrovni okolo 40 tisíc dolárov aj pre Američanov trocha veľa. Povinnosť poistiť sa by mala trocha ozdraviť poistné kmene a teda viesť k pomalšiemu rastu cien poistení. Všeobecná povinnosť poistiť sa by mohla znížiť aj cenu ošetrenia z kvízovej otázky, pretože nemocnice by nemuseli náklady na neplatiacich pacientov prenášať na tých disciplinovanejších.
2. Chorí pacienti majú v dnešnom systéme dosť veľkú smolu. Poisťovne majú armády právnikov, ktorí takýmto pacientom v dnešnom systéme rušia poistenia. Každý pacient, ktorý nečakane vážne ochorie, je pre poisťovňu obrovskou ťarchou. Preto sa udomácnila taktika rušenia poistení. Dôvody boli rôzne, napríklad že pacientka s leukémiou mala kedysi v minulosti zápal rodidiel, čo nepriznala. Alebo ovčie kiahne či zlomený malíček na nohe. Chorí ľudia a niekedy aj ich pozostalí potom išli do bankrotu, lebo neboli schopní splatiť dlhy za zdravotné ošetrenie. Nejeden americký bezdomovec je dnes na ulici kvôli účtom za nemocnicu. To bude teraz už oveľa menej časté.
3. Väčšina zdravotných poistení má ročný alebo celoživotný limit poistného krytia. To znamená, že ak pacient zašiel k lekárovi častejšie, koncoročné návštevy si musel uhradiť z vlastného vrecka. Samozrejme pri limite úhrady čistenia zubov dva razy ročne to dáva zmysel, ale pri krytí prekvapivých a komplikovaných decembrových zlomenín už menej. Podstata poistných produktov by tuším podľa teórie mala spočívať v predplatení možného rizika, ale poisťovne sa tohto rizika doteraz úspešne zbavovali. To, čo sa teraz nazýva v Amerike zdravotným poistením, je často v podstate len predplatným poukazom na vybrané ošetrenia. Tieto praktiky nový zákon takisto výrazne obmedzí.
Keďže demokrati sú na americkom straníckom spektre tou stranou s menej falšovaným sociálnym cítením, schválili aj opatrenia na pomoc sociálne slabším pri kúpe poistenia. Možno aj to pomôže zmeniť dnešný stav, keď státisíce amerických detí vidia po prvýkrát lekára až v druhej dekáde svojho života. To si vyžiada zvýšené dane, a tie zaplatia rodiny s príjmami nad štvrť milióna dolárov ročne. To nie je v amerických pomeroch až tak rozprávkovo veľa, ale predsa len je to sociálne ospravedlniteľná hranica na to, aby tí, ktorým sa americký sen splnil, trocha pomohli tým, pre ktorých je americký sen skôr nočnou morou.
Slovenské zdravotníctvo trpí mnohými socialistickými a ranokapitalistickými chorobami, a mnohí naši pacienti radi snívajú o amerických nemocniciach. A tie sú naozaj veľmi kvalitné a tomu zodpovedajúc drahé. Ale fakt, že ich návšteva môže zruinovať celý rodinný rozpočet, stavia kritku nedostatkov slovenského zdravotníctva do inej perspektívy. Lebo spoliehať sa na systém zdravotnej starostlivosti, ktorý začína pacienta znevýhodňovať v momente, keď ochorie, je dosť stresujúce. Náprava absurdností amerického zdravotného poistenia však nie je ani socialistická ani komunistická. Možno ľudská by bolo to správne slovo, aj keď znie ako klišé. Teraz sa uvidí, ako túto zmenu v reálnom živote prijmú jej antisocialistickí kritici.
