Tento park by ste len tak ľahko nenašli a pritom ho pozná značná časť cudzincov žijúcich v Tokiu. Keď sa v ňom poprechádzate, určite stretnete európana, čo je v iných častiach Tokia stále rarita. Totiž hneď oproti nemu je jeden z veľmi mála obchodov, kde dostať európske výrobky - ako kyslú kapustu a kyslé uhorky, alebo nám známe koreniny, ktoré bežne v japonských obchodoch nedostať a možno všetky druhy francúzskych a holandských syrov. Neďaleko je tiež obľúbená kaviareň, v ktorej zaručene nájdete tvár cudzinca. Ani neviem, čím je tá kaviareň tak výnimočná, majú tam kávu ako všade inde, ale jednoducho tam cudzinci radi chodia. Chodila som tam rada aj ja, kým som neďaleko bývala.
Skoro po roku som sa bola na Memorial Park pozrieť. Nezmenil sa. Je to typický japonský park so všetkými zen prvkami ako - jazero, potôčik, cestičky vysypané štrkom, kamenné lampióny, ostrov a mosty k nemu, koiky /ryby/ a kačice. Husté porasty kríkov a stromov sú zladené rastovo, aj farebne a na prvý pohľad sa zdá, že všetko v ňom rastie divoko, no za harmóniou je dennodenná starostlivosť záhradníkov, ktorí sa neustále snažia, aby park imitoval voľnú prírodu, ale pôsobil čisto a upravene.
Japonské parky zdobia rozkvitnuté kvety len výnimočne. Keď, tak v nich kvitnú kríky stálozelených azaliek, alebo kvety lotosu. Kvety sú vnímané ako miznúca krása, ktorá netvorí harmóniu počas celého roka tak potrebnú pre park a tiež pre pokoj duše, ktorý v ňom vždy návštevníci nájdu.
Článok venujem mojej priateľke Hele, ktorá má veľmi rada svoju záhradku.
