V krásne skoré ráno, ktoré sa pre mňa začalo už o 4:38h v sprche (ťuk-ťuk),pokračovalo veľmi zaujímavým spôsobom až do samého večera a mŕtvej polohe naletiskovej posteli.
Najprv to bola cesta s čokoládovo-banánovým jogurtom v ruke a rožkami u mojejasistentky. Teda ráno sme sa mali stretnúť na "cintiru" u Jakuba. Ja,July, Kate and Merry alias mp3. O 6:37h odchádzal náš krásny veličizný bus doHe ako hélium alebo ako Humennéééééééééééééé. Tu uprostred pekného mestečka sakonalo ARCIDIECÉZNE STRETNUTIE MLADÝCH 2008 pod záštitou nášho milého Mons.Alojza Tkáča!
Nooo šické ľudze še tu radujú...
Sorry Katko! ;-)
Kňazík z BB arcidiecézy Andrej Darmo
Moja prechádzka mestom:
V buse, keď nám začínalo šibať... :-) ináč, kto chce zvukové nahrávky zo spievania, ozvite sa!!!
Autobus prišiel, dokonca aj osadenstvo od salikov s ich šéfom (no neviemmeno, teda myslím si, ale radšej som ticho). Posádka z mačacej rakety nastúpilaa chajde hetka! Niektorí boli prispatí, iní ako mŕtvolky, iní zase vytešení...taká cesta bola tam, ale čo späť? Hlučná, radostná a spievava... som zvedaváako sa majú dnes ich hlasivky :-D Ale musím spomenúť, že sme sa pomodlilipacerky. Pri nich som si uvedomila, keď som už nevládala ani otvárať pusu, žeĽudmilko, teraz nemáš síl, tak daj do toho všetko, premôž sa, lebo ľahko saniečo robí, keď máš plno síl...
....zamýšľam sa tak nad týmto alebo takýmito stretnutiami... sú fakt úžasné!Stretnete tam takých ľudí, čo aj celý rok nevidíte. Teda keby len celý rok, jaaž dokonca 4 roky. Ale je to skvelé znovu sa objaviť v pevne zovretom,stisnutom a ... objatí tých, ktorí vám tak chýbali. A nebola iná možnosť sastretnúť. No niečo úžasné. Darmo moje slová, kto to zažil, vie o čom rozprávam,a myslím, že to tam každý zažil. Ja som bola z toho dňa celá paf. Naozajstretnúť dve moje bábenky, super kámošky z tábora spred 4 rokov, kdesi nastrednom Slovensku, to je niečo úžasné, a znovu si všetko pripomenúť o sebe, otom ako ide život.... stretnúť sestričky, s ktorými ste zažili jeden krásnyvíkend, vidieť ich vyjasané očká (alebo svoje?), slová povzbudenia, lásky, kdestačia len pohľady na to, aby ste boli tak emocionálne podnietení a šťastní aďakovali Bohu... stretnúť nové tváre, zoznámiť sa s nimi a mať fakticky veľkúrodinu.... stretnúť kdesi uprostred námestia svojho kolegu publicistu zo školya ešte ho aj na želanie odfotiť s jeho partiou.... poprechádzať sa po meste snálepkou s menom a farnosťou na nohe :-D... vidieť ako sa všetci skláňajú predPánom, akí sú všetci šťastní... ako sa opierajú o seba pre boľavé chrbty prisedení na zemi, vidieť 2800 mladých z celej našej arcidiecézy je fakt niečosilné... niečo obrovské, máte chuť sa skloniť ešte viac ako len na kolená predtým všetkým... lebo to všetko bolo kvôli nášmu Pánovi... kvôli nám navzájom akodar... "dostanete silu a budete mi svedkami...."
Takže tešíme sa na ďalší rok v Prešove!!!!
