...keď som dnes necielene vyšla na hrebeň Kamennej hory a uvidela som tukrásu prírody, ktorá sa mi ponúkala, tak som nemohla odolať a musela som sa vyvaliťdo polovlhkej a pokrčenej trávy... Nik tam nebol, takže som tam bola sama. Keďsa teraz znova vcítim do tej úplnej pohody, pokoja a tichosti mojej duše, itichosti prírody okolo mňa, keď sa kde-tu rozliehal ťukot ďatľa zo stromu aštebotanie vtáčikov, tak ani len neviem vyjadriť to, čo som tam prežila. Chvíľusom ležala a dívala sa na sivé nebo a nechávala sa rozplývať Božímistvoreniami. Bolo to fakt niečo úžasné. Taký pocit, ktorý sa v týždennom ruchuťažko hľadá. Akoby tam zastal čas. Nič neexistovalo, len toto priame spojenieBoha so svojím stvorením za tlkotu ubehaného srdiečka...
Prajem všetkým, aby zažívali takýto úžasný pocit z prírody. Akurát mi prišlana um myšlienka či citát, ktorý som dnes v našich kúpeľoch čítala na pamätnomkameni: "Miluj prírodu." Napísané asi v štyroch jazykoch. Dve slová,ale nesú veľa....
