Vcera som este s kamosom stihla chytit posledny sneh pre nase biky a bola parada. Neopisatelny pocit sa dotknut svojho bicykla po pol roku, saadnut na neho a bikovat hoci aj do kolecka. Je to skoro ako ked vam chyba jedna kocka z puzzle a obrazok nie je kompletny. Vcera sa mi to miesto zaplnilo, aj ked je pravdou, ze ten bike uz neznamena pre mna tak vela ako niekedy, ale aj tak, je to pekne, ked sa to znova tak trosku refresh v dusicke.
Zivot je krasny, aj ked tazky!

