Ráno ma z postele vytiahlo slniečko a musela som vziať foťák dorúk a ísť na balkón zachytiť tú krásu kombinácie mrakov a slniečka, čo sarozliehala pred mojou bytovkou ako na plátne. Pomedzi to, si ma mama nevšimlana balkóne a.... no nezatvorila ma tam? Ja, že si robí fóry, ale nevidela ma.Asi som priesvitná =D.
...vychadzajúce slniečko, čo sa na mňa ráno škerilo....
Po nie veľmi dlhom premýšľaní.... :
"Mami, môžem ísť bikovať,kým svieti slnko?" Wow, bez akéhokoľvek záporného slova. Skôr ma taknevedomky podporila a preukázala mi to, že chce, aby som už konečne stihla toslniečko. Minule sa veľmi nepodarilo. Ale dnes? Dnes to bolo perfekt, aspoňpodľa mňa. Veď sami posúdite. Stihla som urobiť zopár slnečných záberov. To sommusela každých 300 m zoskakovať z bicykla, občas ho aj popri ceste hodiť dopriekopy, aby som mohla fotiiiť!
...ako v jari....
...rodná moja zemina...
...tajnosť tajná...
Keď som sa ocitla pod Čergovom, prišla mi SMS. Tak menšia prestávka a potomšup ho hore. Len sa už nejak zatiahlo, ale bolo teplučko. Pot mi stekal potvári (nestekal, lebo vsiakal do prilby =D), a ja som si šľapkala.
...takto u nás fúkalo...
...mňam...
...mňamky...
...ale ale, to je xixhtík... (naročky, hej? ja sa tak nesmejem!)
Atak pozerám, možno to bude pekný záber na prírodu...
A čo nevidím za sebou? Nejakýčerveno-čierny biker na scottíku. A tak ma obehol a bol celý časpredo mnou. Chela som ho dobehnúť, len kým som poskladala foťo a kým som sarozbehla, bol už ďaleko a potom ma ešte hore zdržal sneh a boliacizadok. (Prešla som všetkým možným počasím. Od slnka- dážď-vetrík-opadané lístie-sneh.)
Nakoniec sme sa stretli až hore. On šiel naspäť a ja som šla ešte do čohosizakúsiť. Do dreva sa nedalo, bolo za veľkou kopou snehu....
Nevedela som síce prečo sa obracia a ide naspäť. No inde ani nemohol ísť.Fakt tam bolo veeeľa snehu. A tak som zakúsila do chrumkavej a stuhnutejčokoládky a otočila sa smerom domov. Cestou akísi ľudkovia, čo sa stále trepúdo stredu cesty. To až tak po tichu jazdím? A potom si uháňam dole zasneženým azľadovateným povrchom a hľa, už som na čistej asfaltke. Rúbala som si tam niečookolo 50 km/h, viac nie, pád by bol veru tvrdý a roztrhané oblečenie, hmm, draho.=D Už som bola skoro na konci, keď zrazu to začalo so mnou hádzať. Zastavím apozerám, hmmm, defekt.
No premýšľam, čo teraz? Takému bikerovi, čo nenosí so sebou pumpu a náhradnú dušu,tak ruky polámať! =D Chcela som do plášťa napchať lístie. No, to by som muselaasi veľa lístia nahrabkať. Nereálne. Potom ma napadol ten biker. Lenže on si touž odfujazdil. A do dedinky pýtať pumpu, hmm. Také divné. Aj tak to bola dieraako hrom. Tak čo? Aaaaa, ešte, že mám dobrého bračeka. "Čo robíš?" "Nič.""A nemohol by si prísť po mňa? Som dostala defekt.... =D" A tak somvzala bike na plecia, veď môžem ho aj ja raz poniesť, keď on ma stále nesie, azišla dole k vodičke.
A braško prišiel s tým jeho úžasným úškrnom. Heh, dali sme dole kolesá a bums ním do autíčka.
A môžme plynovať, nie bikovať. =D
Sranda no. A tak sa skončila dnešná bikovačka. Inak, tento defekt je prvý vmojej 8 ročnej cyklistickej histórii, ktorý sa mi stal počas jazdy. Takžeperfekt. =D A toť detail na drôtik! To si asi zarámujem!
Ináč, som mala šťastie. Lebo teraz keby som šľapkala domov na biku, ak bynebol ten defekt, tak by som prišla mokrá. Vonku leje. Tak peknýdefekt!
foto: ľudmil (c) 2007
