Vlajka vitazstva

keby tam neboli tie velke budovy, bol by krasny zapad slnka, ale sadla som si na lavicku, pomaly sa stmievalo a ludia odchadzali z prace este vo svojich uniformach... ja som sa tvarila, ze niekoho cakam, ved aky blazon by si siel sadnut na lavicku do nemocnice?.... ako som tak sedela, trosku som premyslala, preco sa stale tak dobre citim v takomto prostredi... kazdy den tamadial chodim dvakrat, raz cestou do skoly a druhykrat cestou spat.... premelie sa tam milion ludi..... a ja medzi nimi... uvedomila som si preco je mi tam fajn.... este vzdy mi to pripomina sen, ktory mam vo svojom srdci, sice na nejaky cas potlaceny, ale uvedomila som si, ze to nema vyznam, potlacat veci, ktorym srdce hovori ano, aj ked sme inde ako chceme byt... a prave na toto som vcera dostala odpoved.... ano som inde, nie som tam kde chcem byt a nerobim to, co moje srdce chce robit, ale to nevadi, pretoze som na spravnej ceste, akurat som o jednu krizovatku dalej, ale ta krizovatka zahrna cestu, ktora ma dovedie do bodu, kde je pre mna zabodnuta vlajka vitazstva....