Všetko raz pominie...
Pri rozhovore s mladými ratolesťami tohto sveta mi čoraz častejšie prichádzajúna um myšlienky, ktoré som už poznala, ale až teraz som si ich naplno uvedomila. Všetko raz pominie. Tí priatelia, ktorí boli pre mňa niekedy dôležitými v materskej škôlke, už pominuli. Keď sa teraz stretneme, sú to lensuché reči či niekedy komunikácia cez net, SMS a podobne. A tiež na základke,na strednej. Blízkych priateľov bolo veľa, vždy v istom období to bola jednaosoba, ktorá prijímala všetky moje sťažnosti, úsmevy i radosti a podobne. Časomaj tá pominula, všetky pominuli. Teraz v tejto chvíli sú to znova inípriatelia, čo sú pre mňa dôležití. Viem, že aj toto o chvíľku skončí. Ide toako na páse, veľmi rýchlo a ani neviem, čo z toho všetkého mám, aký to mázmysel. Možno tu boli tieto silné vzťahy len preto, aby som mohla pokračovaťďalej vo svojom živote, aby som sa mohla čomusi od nich priučiť a aby mi boli vtých časoch oporou. Veľmi sa mi páči to usporiadanie kedy kto bol pri mne anaopak. V detstve to bol on, v puberte zasa niekto iný a teraz tiež niekto iný.Presne ako to má byť. Len čo ma trošku mrzí, je to, že všetci títo ľudia razpominú. Toho mi je škoda, a preto ani neviem či môže byť priateľ na celýživot.
Ináč, dá sa to preniesť aj na materiálne veci. Na akúkoľvek. Pamätám sa, vprvom ročníku na strednej som mala takú peknú čiernu košeľu. Nosila som ju často,lebo sa mi páčila a cítila som sa s v nej dobre. No prišlo jedno ráno a roztŕhalasa mi. Bolo mi smutno, ale čo už, teraz mám na nej krátke rukávy, ale už to nieje ono. No ale si pamätám, ako som premýšľala nad tým, že ju chcem mať aj keďbudem staršia, dospelá, že takú už nikde nezoženiem... A predsa, aj onapominula. Podobne aj môj bicyklík Klein, moje plyšové hračky, moja bunda, obľúbenébotasky, všetko... Teraz to tvorí už len pozadie spomienok, hlavný dej saodohráva tu a teraz.
Tak ani neviem k čomu som dospela, ale určite k tomu, že všetko raz pominie.A tak kladú sa mi dve možnosti. Buď budem každú chvíľu, ktorá pomaly plynie,využívať naplno a potom budem spomínať alebo budem sedieť so založenými rukamia pozerať ako všetko bez zmyslu plynie do nenávratnosti....
