Mrzí ma to

Pravdepodobne tým, že som sa zmenil. Ale prečo sa nezmenili aj ľudia, s ktorými som vyrastal? Stále sú rovnakí a mám pocit, že sa nikam neposunuli a stále riešia tie malicherné problémy, ktoré reálne nemajú žiadny zmysel. A snažiť sa meniť svet a seba k lepšiemu, aspoň ten ich vlastný mikrosvet, to im príliš veľa nehovorí.Vracať sa do miest, kde som bol ako malý ma napĺňa pocitmi, tými depresívnymi, zlými, nie dobrými pre mňa. Ale je to o tom, ako to prijmem a ako na okolnosti budem reagovať. Je to o mne.Stále viac a viac si uvedomujem, aké dôležité je pohybovať sa v kruhu ľudí, ktorí niekam smerujú, ktorí ma podporujú, sú úprimní, dajú mi konštruktívnu spätnú väzbu, podporia ma a aj podržia avšak aj upozornia na veci, ktoré nie sú úplne ideálne z mojej strany a stále ma stavajú pred výzvy.Mám filozofiu, že ľudia, ktorých stretávam, sú moji učitelia a ja sa od nich učím. Či je to dobrý kamarát zo strednej školy alebo idiot, ktorý ma naštve. Od každého sa niečo naučíš. Najmä o sebe.Uvažujem o tom odísť z intráku, ísť na externé štúdium alebo individuálny študijný plán, lebo naozaj,na to aký má škola potenciál a taktiež jej študenti, sa využíva tak 10%. Ani nie. A keď chcem niečo meniť, narazím na bariéry. Ale nevzdávam sa. Môžem meniť akurát tak seba. A mať na seba vysoké nároky. A taktiež vysoké nároky na mojich spolužiakov a učitľov. Lebo očividne, častokrát, oni na seba vysoké nároky nemajú. Smutné. Mrzí ma to a zároveň hnevá ako mladí ľudia mrhajú časom a potenciálom a na mňa sa pozerajú niektorí ako na kariéristu s názormi, ktoré sú úplne mimo.. Áno, názory mám úplne mimo. a som za to vďačný. A vďačný budem.Zmeniť môžem jedine seba. Vďakabohu, že si to uvedomujem.Žite...