Študujem na EUBA, začínam rozvíjať vlastné podnikateľské nápady, viac o mne je v blogoch Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Práve dočítavam knihu od Wallacea D. Wattlesa, Istou cestou k bohatstvu. Dovolím si tvrdiť, že prečítal som toho už dosť na to, aby som si dokázal vytvoriť aký taký názor na podobne smerované knihy.V princípe mi všetko tieto knihy ponúkajú rovnaký pohľad, len inak pomenovaný.Či je to zákon príťažlivosti vesmíru, Boh alebo Jednotná substancia, v podstate je to to isté.
Od malička nás spoločnosť učí byť individualista. V škole je jeden najlepši žiak, existuje len jeden víťaz matematickej súťaže. Na písomke je vždy každý sám za seba. Rodičia nám ukazujú, aby sme sa správali ako Jožko, Ferko. „Pozri, správaj sa ako Ferko, aký je on dobrý. Spoločnosť nás tlačí k tomu , aby sme boli robili maximum preto byť lepší než iný.
Prečo chceme v živote veľa dosahovať? Aký to má zmysel? ˇco tým chceme docieliť? Mať sa lepšie, byť šťastnejší? Čo chceme docieliť, že chceme viac zarábať, bývať vo veľkom dome, hovoriť viacerými cudzími jazykmi. Má to vôbec zmysel?
Ako ľudia sme v niektorých veciach dosť hlúpi. Nevieme porozumieť iným. Každý z nás na zemi je unikát so svojimi špecifickými vlastnosťami, ktoré nám aj pomáhajú, aj nás môžu raniť. V každom z nás sú namiešané štyri energie – energia sangvinika, melancholika, flegmatika a cholerika. Všetci sme koktejlom týchto štyroch energií, avšak vo väčšine prípadov jedna energia prevažuje.
Myslel som si, že Taliansko ma štúdiom prekvapí. Nestalo sa tak. Od februára som na Erasme, dostal som sa do talianskeho Turína. Venoval som sa veľa úsilia na to, aby som sa tam dostal. Moje očakávania boli vysoké. Čakal som od päťstej najlepšej univerzity na svete viac, ako som dostal.
Peniaze? Uznanie? Sebarealizácia? Pocit spokojnosti? Dlhotrvajúci výsledok? Čo Vás motivuje najviac? Ľudia bežne v živote čakajú, že dostanú energiu, povzbudenie, uznanie od niekoho iného. Potom si myslia, že to im pomôže dávať lepšie a kvalitnejšie výkony, budú iniciatívnejší... Áno, funguje to, krátkodobo. Mnoho ľudí chodí na motivačné semináre, kurzy, školenia... Tam energiu dávajú rečníci, školitelia a ľudia zvyčajne len pasívne prijímajú. Ale ako môžete dostať, keď nič nedáte? Veď jeden zo základných zákonov, ktorý tu vo svete, funguje je: „Kto dáva, získava“. Nehovorím o peniazoch, materiálnych veciach, ale o úsmeve, pohľadení, láske. Ale funguje to aj s materiálnymi vecami. Odrobíte mesiac v robote a dostanete výplatu. Pomôžete susedovi so stavbou garáže a ten Vám dá fľašu domáceho. Funguje to.
Múdre knihy hovoria o tom, že človek má v sebe skrytú vnútornú silu, obrovský skrytý potenciál. Hinduisti vravia, že táto sila bola ľuďom vzatá, lebo veľmi hrešili a ukrytá na miesto, aby už ju nikdy nenašli. Túto silu ukryli do vnútra samotného človeka.Niektorí ľudia ju dokážu objaviť, iní nemajú absolútne záujem, druhí chcú, len ju nedokážu nájsť. Pritom je to jednoduché. Len sme presvedčení o tom, že sme slabí, mnohí z nás. A tak sa potom deje. Čo nás oberá o túto vnútornú silu?
Kde sa budete nachádzať o 10 rokov? Chceli by ste to ovplyvniť? Čo pre Vás znamená byť úspešný? Viete, kam v živote smerujete? Či chcete byť úspešný v podnikaní, byť dobrý rodič alebo mať veľký dom alebo všetko dokopy? Koľkí z nás vedia, kam sa chcú v živote dostať. Aj keď nevieme, je to v poriadku, nie sme sami. Cestujete vlakom?. Predstavte si, prichádzate na stanicu, k okienku kúpiť si lístok. Ste ticho. Pani za okienkom sa ozve: Kam to bude? A vy hovoríte: „No, nebude to do Košíc, nebude to ani do Žiliny, ani do Galanty. Ona Vás zahriakne a znova sa spýta: Ale kam to bude?
Mali ste pocit, že ste úplne sám a nemáte nikoho, s ktorým by ste zdieľali svoje pocity? Prečo? Je to moja, Vaša chyba alebo jednoducho nevydalo. Súhlasíte s názorom, že človek má taký život, aký si ho spraví?
Rozmýšľali ste niekedy o tom, že život vôbec nie je komplikovaný na pochopenie. To len my si ho komplikujeme... Sami... Áno, život je paradoxný, nedá sa pochopiť, najmä niektoré udalosti, ktoré sa nám stanú. A keď to budeme akceptovať, bude nám lepšie a oveľa.
Máme po organizácii pracovného veľtrhu. Ešte nás čaká pokračovanie v Košiciach, avšak Bratislava bola skúškou a teda poriadnou. Organizovali ho študenti. Tí proaktívnejší V jadre sedem báb a ja... Zaujímavá kombinácia Najväčší projekt, aký som kedy organizoval. Pred rokom by som nikomu neveril, že dnes sa budem pasovať za organizátora najväčšieho pracovného veľtrhu pre mladých. A ako tak som to zvládol. Som prekvapený sám zo seba. Aj keď to zďaleka nebolo ideálne. Ale bolo to kvalitné. Aj keď vždy môže byť kvalitnejšie, a to v niektorých základných veciach.
Je mi smutno. Keď cítim a vidím a zažívam, že som inde. Vždy sa sám seba pýtam. Idem správne? Alebo sa zo mňa stáva idiot? Ten pocit, keď odídem z Bratislavy a cítim, že odchádzam odniekiaľ, od ľudí, ktorí mi veľmi veľa dávajú a vraciam sa do starého prostredia, kde je pár svetlých momentov, pár ľudí, s ktorými sa rád stretnem a inak ma to ťahá preč. Prečo?
Takto nejak sa to dá zhrnúť. Môj život... Nálepkovaná a programovaná myseľ je u detí úplne bežná vec... Bohužiaľ. Na toto nemáš, toto prestaň robiť, pusti to, lebo to pokazíš, prečo to robíš tak pomaly, si neschopný.
Mám chuť písať... Je 6 dní pred vyvrcholením ďalšej životnej etapy. Dnes sa zastavujem a pozerám sa naspäť na posledné obdobie. Malo zmysel?
„Nič nie je trvalé, ani príroda, ani ľudský život, jedinou trvalou vecou na svete, je zmena.“ August Bebel Hnevá ma, kam smeruje dnešná mladá generácia. Nikam. Teda väčšina. Štve ma to a myslím si, že mám pravdu.
V marci roka 2011 som sa prvýkrát dostal do kontaktu s Toastmasters. Toastmasters je rečníckym klubom, kde sa stretávajú ľudia všetkých typov za účelom zlepšovania svojich prezentačných a vodcovských zručností a v neposlednom rade aj vytváranie skvelej atmosféry, kde si ľudia chodia oddýchnuť. Škála ľudí je pestrá. Cez študentov, podnikateľov až po programátorov, coachov, personalistov...
Drvivá väčšina včera a v podstate aj dnes vítala nový rok, oslavovala Silvestra. Je pred nami, predo mnou ďalší rok.Nový rok dáva ľuďom nádej, spraviť stenu za starým a začať nanovo lepšie, inak, podľa svojich predstáv.
Sedím v teplickej kaviarni zriadenej na štýl Čapkovho románu R.U.R. Nejak sa mi zachcelo písať. Je po Vianociach, tesne pred Silvestrom. Tieto Vianoce boli veľmi zvláštne, či už atmosférou alebo uvedomením si, že Vianoce sú teraz úplne niečím iným, ako som si myslel. Svet materiálnej spoločnosti, v ktorom teraz žijeme, robí z Vianoc len honbu za materiálnymi vecami, sviatky stresu, sklamania...
Agresívny človek, neveriacia polícia, topánky zadarmo, ochutnávka mexického jedla, smutné, veselé, neuveriteľné stretnutia, zistenie, že náhoy neexistujú, že všetko má svoj zmysel...
Ďalší týždeň za nami. 4. týždeň práce. Tretina lifechanging experience is gone. Čo bude nasledovať. Už len performance. Verím v to. Človek tak rozmýšľa, čo by robil doma, keby bol doma alebo by zvolil inú alternatívu na leto. Stále prichádzam k záveru, že je to to najlepšie rozhodnutie, aké som mohol spraviť. Aj keď je to tak náročné, tak náročné. Za tie štyri týždne toľko úvah o tom, či pokračovať alebo nie. Jednoducho musím ísť ďalej.. Ako raz povedal Ľudovít Štúr: Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí. Neuveriteľné, keď si uvedomím, koľko som toho zažil za tie štyri týždne, aj keď v práci sa nedarí. Človek sa prekonáva každý deň, hodinu, minútu... Keď sa vrátim, život bude jednoduchší, . Po tejto skúsenosti určite.
