Ťažké ako na začiatku... Neveril by som. ˇˇClovek si myslí, že posledné týždne budú pohodka, dotiahnutie leta, ale nie... Život nás stále skúča a neprestane.. Chcem veriť, že všetko dobre dopadne a po lete budem spokojný sám so sebou. Ťažké si to teraz predstaviť, keď väčšina vecí ide úplne inak, aký bol plán. Zvláštne, ako sa leto vyvíja... Ako jeden človek dokáže negatívne ovplyvniť zvyšok týždňa. Aj toto pominie, píše Og Mandino. Byť majstrom svojich emócií, píše tiež. Pekne sa to číta, realita je vždy niekde inde. Sústrediť sa na prítomnosť, na súčasný okamžik, užívať život. Veľmi ťažké. Človek sa občas cíti, ako keby je proti nemu celý svet, pričom len chce mať fun a pokecať s ľuďmi. O tom je život. Hľadať tých správnych ľudí, hľadať to správne dievča, tých správnych priateľov, tie správne príležitosti. Občas pochybujem, práve teraz, či má človek dostatok sily to zvládnuť. Či rozhodnutia, ktoré človek spraví, sú tie správne. V tej chvíli ich za správne považuje. Čo teraz. Tri týždne, strach z klopania na dvere kvôli jednému človeku, nové mesto a nie najlepšia predstava dokončenia leta.
Viem, všetko je v hlave. Človek si svoj život tvorí sám. Chce prežiť svoje Satori...
Zaujímavé je zistenie, že najhorším nepriateľom človeka je on sám a jeho ego. Neustála analýza, strach, nepochopiteľný strach, ktorý človeka oslabuje, aj keď človek vie, že to, čo človek vykoná teraz, bude v pohľade času len bezvýznamná udalosť, ale aj tak sa bojí.
Neuveriteľné poznanie seba, svojich schopností, svojich nedostatkov...
Čo spraví jedno leto s človekom....
Koniec leta...Vítaz alebo porazený...
Záleží len na človeku samotnom...
