Tento rok prvy krat volim zo zahranicia. Vazim si, ze mam tuto moznost kedze pri prezidentskych volbach sa mi neuslo a pri nedavnych parlamentnych volbach v Britanii som volila s manzelom ako 'tienova volicka'. Bola som vo volebnej miestnosti, no hlasovaci listok sa mi, kedze zatial niesom britska obcianka taktiez neusiel.
Ocakavana obalka dorazila a vo mne vzplanula nostalgia. Moje meno bolo 'vytukane' pisacim strojom, mechanicky. Pobavilo ma to, kedze to svedci o vybavenosti nasej Ustrednej Volebnej Komisie. Manzelovi som demostrovala volebny system postou a on bol ze toho nadseny. Nostalgia, a naznak meritka poctu hlasujucich Slovakov v zahranici. Mechanicke vyklepavanie mena je romanticka a modna zalezitost, celkom pracna vsak tiez. Moje myslienky vsak boli: to sa naozaj uradnicky z UVK este nenaucili pouzivat pocitac? Moze moja obalka naznacovat stav informatizacie na Slovensku v roku 2010? Rozhorcenu ma ukludnoval a snazil sa pochopit jeho sposobom, vraj mozno oni kvoli malemu poctu nepotrebuju pocitace, ze pisacie stroje zrejme stale stacia. Ja si skor myslim, ze dovod ze cela volba postou trva minimalne tri mesiace je neefektivnost prace ludi na UVK z dovodu slabej technickej vybavenosti.
Myslela som si ze pisacie stroje patria do minulosti. Zda sa ze v UVK je to inak.
Moj hlas je odoslany, a ja v kutiku duse dufam, ze buduce volby postou prebehnu rychlejsie.
