Piekla som tortu. Veľmi ma táto činnosť baví a mám z nej radosť. Všetko mi išlo pekne od ruky, nič nezhorelo, nepripálilo sa.
Mala som na lístku napísané dve dievčenské mená, ktoré tam mali byť a pred zdobením som si všetko pekne nakreslila a naplánovala. Dokonca mi manžel uložil písmenká, ktoré som ja vytlačila a umiestnila na vrch tortičky.
Keď som už bola s prácou takmer hotová, dobehla dcéra a ostala pri mne hodnú chvíľku, počas ktorej nespustila oči zo mňa, ani z môjho diela. Vyčačkanú tortu som si odfotila a už sa viezla na oslavu. Celý čas si nikto nič nevšimol, aspoň mi nikto nič nepovedal, asi sme všetci mali vlčiu tmu pred očami.
Poobede som si sadla k počítaču a takmer som omdlela, keď som sa pozerala na fotografie torty pred sebou. Až vtedy som zbadala vynechané písmenko v mene napísanom na stuhe. No už bolo neskoro na opravu, ostáva mi len veriť, že im aspoň chutila...a na budúce dávať lepší pozor.
