Dieťa bolo skutočne krásne a šikovné. Postupne sa naučilo hrať na piano, tancovať, spievať a zo začiatku celé šťastné predvádzalo svoj program nadšenému , početnému príbuzenstvu pri každej príležitosti.
Čas plynul, slečna rástla a dospievala. Roztomilé stvorenie bolo stále smutnejšie a smutnejšie. Prestali ju baviť stretnutia celej famílie a snažila sa z nich vykrútiť. Každý chcel usmerňovať jej život svojim ,určite najsprávnejšim odporúčaním. Zakazovali jej takmer všetko, čo normálnym deťom bolo prirodzené. Hlavne nesmela mať priateľov z radov spolužiakov. Veď by ju tie nevychované decká úplne pokazili.
Rodina pre ňu vymyslela a načrtla tú najlepšiu životnú dráhu po ktorej sa mala uberať. Bola krásna ako obrázok, tak sa rada starších rozhodla, že z nej musí byť svetová modelka. Do programu jej zaradili intenzivnu jazykovú prípravu a zaobstarali aj osobného trénera. Vždy ju pred školou niektorý príbuzný čakal, aby ju previezol na novú aktivitu. Tomuto všetci svorne hovorili starostlivosť a najlepšia výchova, hoci sa ani omylom nezaujímali o to, čo by dievča naozaj chcelo vo svojom živote robiť.
Túžila mať aspoň zvieratko, keď jej už priateľov nedovolili, ale kvoli parazitom a bacilom bolo jej želanie vždy zamietnuté. Pokúšala sa matke vysvetliť, že povolanie modelky ju neláka, že by chcela študovať veterinárnu medicímu na druhom konci republiky. Bola z toho rodinná revolúcia a nekonečné výčitky, náreky a prednášky o úcte a vďačnosti ju čakali po príchode domov, od tej chvíle každý deň.
Začala protestovať a zvolila si formu, ktorú si zo začiatku nikto nevšimol, prestala jesť. Situácia bola stále horšia a horšia, až slečna skončila v nemocnici s anorexiou. Všetci hovorili len o tom, prečo im to urobila, prečo sa im takto odvďačila za ich nekonečnú lásku a starostlivosť.
Najviac jej pomohli stretnutia s mladým psychiatrom, ktorý chodil do nemocnice navštevovať svoju matku . Od rodičov sa odsťahovala, len otec pochopil a priznal, že rodina robila chybu a stojí pri nej bez vyčitiek a zbytočných otázok, možno preto, že je lekár.
V honbe za jediným cieľom často nevnímame realitu života, venujeme svoju pozornosť fatamorgánam a najhoršie je, ak vtesnáme do našich chorých predstáv aj svoje deti.
Na túto planétu si prinášame každý svoje talenty, ktoré má rodič včas rozpoznať a dieťaťu pomáhať len pri hľadaní správneho smeru a jeho cesty , nie vnucovať mu za každú cenu to, čo snáď kedysi chcel urobiť on, ale sa mu to nepodarilo.
Predpokladom úspećhu je mať v každom období života svoje ciele a to aj vtedy, keď sme rodičmi a dieťa kráča s nami. Je skutočne ťažké byť správnym rodičom a vedieť usmerniť svojho potomka tak,aby to na ňom nezanechalo dlhodobé následky, ale aby z hniezda vyletel pripravený vykročiť zodpovedne na svoju vlastnú cestu a ku svojim cieľom.
