Však jeho púť skončila,
začala iná,
ja stratil som otca,
a „ON“ získal syna.
Pre každého je táto skutočnosť iná,
ťažšia pre manželku,
ľahšia pre syna.
Nečudo veď láska nevzniká pusou,
lež spoločným životom - „spoločnou dušou“.
Jej puto je silné a prežije ľudí,
Nejde naň zabudnúť, zo sna ťa budí.
Nie je tomu dlho,
lež čia je to chyba,
že objatie otca
mi celý rok chýba!?
No napriek všetkému,
čo prežili sme spolu,
dal veľa radosti
a nenosil smolu...
O to je horšie,
keď človek ju stratí,
usína s vedomím,
že sa nevráti.
Lež v Bohu mám oporu, ktorá je večná,
láskavá, milujúca a nekonečná.
Vďaka Ti OTČE za tvojho SYNA,
že zbavil nás hriechu, a že nezhasína . . .
Vďaka Ti OTČE za môjho darcu,
za jeho lásku a za jeho prácu . . .
Vďaka Ti OTČE za SYNA tvojho,
že odpúšťa hriechy, no ešte koľko?! . . .
Vďaka Ti OTČE za darcu môjho,
za 20 rokov zo života môjho . . .
