Hirošima bola 6. augusta 1945 prakticky vymazaná z mapy. Centrum mesta prestalo existovať, infraštruktúra skolabovala, desiatky tisíc ľudí zahynuli. Nešlo o stavebný problém, ale o úplnú civilizačnú katastrofu.
A teraz fakty, nie emócie:
do 5 rokov po atómovom útoku mesto znovu fungovalo
v 50. rokoch bola Hirošima plnohodnotným mestom
do 20 rokov modernou metropolou
A to všetko v krajine, ktorá bola porazená, chudobná a pod vojenskou okupáciou.
Slovensko a tunel Višňové
Tunel Višňové je jeden diaľničný tunel.
Bez vojny.
Bez prírodnej katastrofy.
Bez zničeného štátu.
A napriek tomu sa stal symbolom systémového zlyhania.
Dátumy, fakty a slovenské zavádzanie
V politických vyjadreniach aj v časti médií sa opakovane uvádza, že tunel Višňové sa stavia od roku 1998. Tento dátum politické strany používajú zámerne, pretože vytvára dojem, že ide o nekonečný, historický problém, za ktorý dnes už nikto nenesie zodpovednosť.
To je zavádzanie verejnosti.
1998 – začalo sa razenie prieskumnej štôlne, teda geologický prieskum masívu
nešlo o diaľničný tunel
nešlo o stavbu pre dopravu
išlo výlučne o prípravnú fázu projektu
Používať tento rok ako začiatok výstavby tunela znamená miešať prieskum so stavbou. Fakticky je to nesprávne, politicky pohodlné.
2014–2015 – reálny začiatok výstavby diaľničného tunela Višňové pre motorovú dopravu
Ani tento dátum nie je dôvodom na spokojnosť.
Od roku 2014 ide o dlhodobo meškajúcu a výrazne predraženú stavbu, sprevádzanú výmenami zhotoviteľov, právnymi spormi a opakovanými zlyhaniami riadenia.
Rozdiel je zásadný:
rok 2014 je nepríjemná pravda
rok 1998 je politický trik
A presne toto je typicky slovenské. Keď veci nefungujú, posúvame začiatok problému čo najďalej do minulosti, aby sa rozriedila zodpovednosť a nikto nemusel niesť dôsledky.
Symbol namiesto výsledku
V roku 2015 sa v rozostavanom tuneli Višňové nechal nakrútiť premiér Robert Fico, ako sa po betóne korčuľuje. Malo to symbolizovať „hladký priebeh výstavby“.
Dnes to symbolizuje presný opak:
marketing namiesto výsledkov
gesto namiesto dokončenia
PR namiesto zodpovednosti
Tunel sa napokon otvoril.
Ale roky, peniaze a dôvera verejnosti sú preč.
Hirošima ukazuje, že aj po absolútnej katastrofe sa dá stavať rýchlo, ak existuje jasný cieľ, zodpovednosť a funkčný štát.
Tunel Višňové ukazuje, že bez týchto vecí sa nedá postaviť ani tunel. Nie pre techniku. Nie pre skalu. Ale pre chaos, alibizmus a systematické zavádzanie.
A teraz si predstavme jednu nepríjemnú myšlienku:
Ak by Japonsko fungovalo ako Slovensko, Hirošima a Nagasaki by dnes neboli mestá.
Bola by tam maximálne informačná tabuľa, že „na tomto mieste kedysi stálo mesto“.
Žiadna obnova.
Žiadny rozvoj.
Len spomienka a výhovorky.
Rozdiel medzi Hirošimou a tunelom Višňové nie je v rozsahu škôd.
Rozdiel je v tom, že jeden štát sa po katastrofe rozhodol konať.
A druhý sa aj v mieri roky len pozeral, vysvetľoval a posúval zodpovednosť.
Nie je to o betóne.
Nie je to o skale.
Je to o tom, že štát, ktorý zavádza vlastných občanov, zlyháva aj vtedy, keď má všetky podmienky na úspech.
