Slzy...

 ...ako začať...to býva v mnohýx pripadox asi najťažsie, alebo sformulovať to, tak aby to niekto nepoxopil inak. No určite je lahšie dať nieco na papier ako to povedať do očí, isté veci sa v danej situáci nedájú vôbec povedať, tak ako sme si to predstavovali.
 Ako napriklad ja xcela som dať svojmu priateľovi kopačky už hrooooozne veľakrát. On ma totiž to vedel strašne nahnevať-priam rozzúriť. Kvôli kazdej maličkosti čo spravil, čo povedal som sa vedela rozplakat...:( no nedokázala som sa s ním rozísť, opustiť ho...láska je niekedy naozaj bolestivá a to aj v tom prípade, keď je opätovaná. Ludia, ktorí sa milujú si z toľkej "lásky" mnohokrát, tak ubližuj, že začínajú o sebe, svojix citox, citox partnera, o vzťahu a jeho zmyselnosti poxybovať. Ix myseľ začne bludiť po okraji priepastí odkiaľ je možne ze každú xvílu stratí rovnováhu a spadne. čo by si určite aj priala-ukončiť všetko svoje trápenie, nič už necítiť, nedýxať-pretože každý nádyx, každá molekula kyslíka, ktorá prexádza oným telom je plná bolesti a spomienky na ňu. NIekedy je naozaj pozoruhodné koľko toho čolvek-a obzvlášť taký citlivý tvor ako žena-dokáze zniesť. čo všetko mlčký znáša a mnohokrát sa len "prizerá" lebo jej nič iné neostáva a svojimi skutkami by to len a len zhoršla, a tak môže len mlčať a nexať sa "biť".
 Niekedy by bitka bola oveľa lepšie ako mučiť sa svojimi myšlienkami. Toto mučenie majú vo väčšsine prípadov na svedomí, aj keď neúmyslene muži. Oni si neuvedomujú ako veľmi môžu ublížiť a pritom ix, aj tak budeme ľubiť. V tomto spočíva naša sila, ale aj "axilova päta". Láska dokáže niekedy naozaj zabíjať. Ten kto ľúbi je niekedy sxopný skutočne všetkeho. 
 Keď som bola mladšia a prakticky "neskúsena", proste bez skutočnej lásky k xalanovi, tak som nevedela poxopiť ako môže, ako je vlastne možne mať niekoho, tak veľmi rád a spraviť pre neho všetko. Nevedela som si ani predstaviť, čo je láska. A ona je fakt niečo nepredstaviťelne, niečo neuveriteľne silné, nepopísateľné. No v skratke je to niečo nádherné. keď ste skutocne zamilovaný, tak vam stačí, keď sa s tou osobou držíte za ruku alebo aj stačí keď viete, že pri vás je...alebo že na vás prave v tejto xvíli myslí...prípadne v to dúfate, že na vás nezabudne a že jej xýbate. No sú tu i poxybnosti a nedôvera. Viera v človeka je neuveriteľne dôležitá a kto stratí dôveru je akoby stratil najlepšieho priateľa, ktorého zradil a len veľmi ťažko ho získa späť...
 NIektorí dokážu toľkokrát sklamať a "podviesť", že si dôveru už naozaj vôbec nezaslúžia, a keď ju aj napriek tomu získajú, tak túto svoju šancu dokážu ľahko premrhať a xladne ju prekročiť ignorovať a je im jedno, že tam nexali zraňanú, dobodanú dušičku...aj mne sa to už párkrát stalo- byť tou dušičkou...no zatiaľ som to všetko "predýxala" a išla ďalej a ete som si trošku poplakala...si už začinam zvykať, žiadne šťastie netrvá dlho...prinajlepšom možem byť rada, keď jeden celučký deň. Niekedy fakt uvažujem, že či si xlapi naozaj zaslúžia to koľko a ako sa pra nix trápime a mnohokrát je to pre úplné maličkosti no aj tak veď každá slza je vzácna...drahá...a bolestivá...:(