Minule som sa
dôchodcu pýtala
o čom tak
(nevládny)
celý deň premýšľa
a on že
co třeba doposud udělal blbě
(viem, že nie
náhodou
v období
kedy ma
každá z tých
myšlienok na Teba
zvláštne rozosmutnie)
nevediac, ako mi v tej chvíli
odpovedával na mnohé
napríklad
nech radšej
namiesto pýtania
kto komu
dľa Teba
nechcene
väčšmi ubližuje
na chvíľu
práve tam
(pri jeho posteli)
precitnem
uvedomím si
že ono nezmierenie a
nevyrovnanie
sa ľuďom bežne deje
(jedno, koľko má človek rokov)
(a to ma upokojuje)
že mi to možno neveríš
ale že každé
ľúbim ťa
odvtedy trikrát prehodnocujem
pripomínam si
ako som
prvé z nich
písala
len nech si
nemyslíš
že Ťa tým sledujem
(iba som nemohla inak)
a dnes si hovorím
že ono
keby to
predsa len bola pravda
(keby si si to naozaj pomyslel)
že by to bolo lepšie
skrátka že
keby Ti to raz
určite nedalo
a skôr či
s odstupom
by si sa na to opýtal
a potom
čo by som Ti už
s natrénovanou
kamennou
tvárou
odpovedala
že by to bolo lepšie.
