A zhruba odvtedy trvám aj na tom, že vzájomná komunikácia je základ všetkého.
Ktohovie, ako to vnímaš Ty.
Nestretávam Ťa. Neviem nič o tom, ako sa máš, alebo kým si sa zatiaľ stal - dokopy o Tebe neviem nič; to isté nič, aké som nevedela ani vtedy, keď som Ťa stretala, ale o to tu teraz nejde.
Ide tu o to, Ľuboš, že idú Vianoce, a ja sa opätovne rozpamätávam na to, aké to bolo predtým, než.., aké to bolo potom, čo .., a vôbec – či mi je odvtedy ľahšie. Veľa sa toho zmenilo, a ja sa na Teba nehnevám (nedá sa to), tak iba aby si vedel.
Možno to bola blbosť, možno som to nemala robiť, ale dovtedy som si naozaj ničím na svete nebola istá viac, za ničím v živote som si nedokázala iba tak neskromne stáť (tobôž nie sama za sebou), tak mi to vtedy pomohlo. Padol mi kameň zo srdca, to bolo vtedy podstatné. Čo na tom, že som ho potom musela obchádzať. Naučilo prísť na to, ako to nabudúce už nikdy neurobiť. Aj to je dosť.
Hovorím, veľa sa toho zmenilo, a mne je dnes iba ľúto dní, keď som sa musela donútiť uveriť, že ja som neurobila nič zlé, iba som inak nemohla. A Ty si vedome dovolil, aby som si tým listom ublížila, hoci si si ho ani nepýtal. Len aby nebolelo...
Aj Ty máš pocit, že by sme si už (konečne) mohli odpustiť? A začať, povedzme, od seba?
Ja som to vlani spravila, a teda poviem Ti, že to bol najkrajší darček k Vianociam, aký som si len mohla dať: odpustiť si tie dni, keď sa mi chcelo umierať. Dneska už nemám prečo, ale vtedy to malo byť za lásku, ktorú si vo mne vzbudil, a nechal v momente, keď si sa o nej dozvedel.
Lebo tu by sa dalo skončiť, myslela som si ako po uši zamilovaná – hoci nešťastne, ale navždy, aby ma potom prechádzajúcu cez prechod len tak tak nenabralo ktorési z áut a nepresvedčilo ma, ako ten život do bodky preveruje naše tvrdenia ... Nakoniec som mu vďačná, že ma nie vždy berie úplne vážne.
But now I've found a real love you 'll never fool me again ..*
Aj to som chcela, aby si vedel,že som už naozaj dosť dlho v pohode. Vlastne už ani neviem, prečo som Ťa tak veľmi chcela.
Nestretávam ťa. Ani sa nepýtaj, prečo - Ty si mi tiež nič nevysvetlil. Povedala by som Ti iba, že nech to neberieš v zlom, ale že je to pre mňa dobré. A ani myšlienka na Teba ma už nebolí od toho momentu, keď som Ti odpustila, že nemáš najmenší dôvod plniť mi dušu slovami, a vôbec - zaoberať sa viacej dievčaťom, ktoré tu vkuse chce niečo pochopiť...
Maj ešte pekné Vianoce
S.
