Nenávidím Ťa, ak by si to chcel vedieť.
Oficiálne od toho momentu, keď som M. o Tebe a našom poslednom stretnutí vravela. Otrávene mi na to povedal, že jeho naozaj nič z toho nezaujíma. Povedal:
Ospevuješ ho ako Sládkovič svoju Marínu, a jemu podobní slobodní.
Vadí ti, že o ňom píšem?
Nie, to tvoje písanie je náhodou celkom milé. Vadí mi to, že si so mnou a ľúbiš jeho.
Ale veď ho už nechcem.
Ale ľúbiš ho.
Neľúbim.
Ľúbiš. Vidno to.
A práve preto Ťa neznášam. Nie je to voči nemu fér.
Vieš, Ľuboš, niekedy rozmýšľam, či toto všetko čítaš, a že ak hej, tak potom ako tie listy a toto vo mne a všetko ponímaš. Vieš vôbec, aký je to pocit, žiť s Tebou vo mne, a pritom pri inom? Nevieš. Už chápeš, čo som tým a teraz, keď viem, že neprejde,.. myslela?
Viem o tom, že by si ma už najradšej nestretal, a myslím na to, že by som Ti to niekedy rada splnila. Natrvalo. A že aj to bude z lásky.
K vám obom.
Pretože tak ako v sebe nosíme zakorenené, ničím nepodložené stereotypy a predsudky o iných, rovnako tak máme niektorých ľudí zidealizovaných a večne vpísaných v srdci, kde si ich miesto chránime, opatrujeme, hájime si ich navždy a za každú cenu, nech by nás ktokoľvek presviedčal v opak. A najmä nikdy, nikdy ich neprestaneme milovať.
Možno, že iba neveríš v hodnoty ľahko dosiahnuteľných žien...
Spomínala som Ti už, že to neznášam?
Sama sa takto presviedčam, a potom vo vzťahu pomýšľam na koniec. Aby to k nemu aj bez Teba bolo fér. Aj keď sa rozchádzať nechcem.
Naposledy to moje zmýšľanie krachlo v tom, že nechcel ostať len kamarátom. Milovat kamosku je proste naprd,“ napísal neskôr na diaľku.
„Ty miluj radšej Brena,“ povedala mi na to J., a to bol na ňu až podozrievavo rozumný argument.
Zmieriť sa radšej s tým, že ma už nikdy nič nebude bolieť viac, nikoho nebudem milovať, a nikdy nebudem ochotná pre niečo robiť viac, ako som toho robila pre Teba. Že skrátka nikto z tých potenciálnych nasledovníkov na Teba nebude mať, nad každým z nich budeš nejakým spôsobom vyčnievať, a svojím výstražným obrazom ma pred tým prípadným priblbým nápadom zakaždým dopredu varovať.
Nenávidím ťa, Ľuboš, klamem si znova a znova dookola. Hovorievajú, že opakovaním každej lži sa z tej lži stane pravda.
A kým Ťa prestanem milovať, Ty sa tam zatiaľ maj.
Ahoj, Ľuboš.
