Smreky v Tatrách - symbolicky - vyvrátili aj mnohé predsudky o falošnépredstavy mnohých ľudí o lese, o tom ako máme k lesu pristupovať -kde máme k lesu pristupovať s motorovou pílou a kde iba s tichou úctou. Mnohí vedci, ekológovia, ochranári, ale i predchádzajúci menežment Správy TANAPu , sa vyslovili za ponechanie niektorých častí lesov, ktoré zasiahla víchrica na prirodzenú autoreguláciu - t.j. bez zasahovania človekom. Ako vedecký pokus, ale i ako prejav úcty k Matke prírode. Symbolom v tomto boji za rôznorodý prístup k rôznorodým hodnotám sa stali predovšetkým dve doliny - Tichá a Kôprová .
Koncom minulého roka (2006) sa už zdalo, že boj o zachovanie aspoň kúska divočiny Tatranského národného parku sa práve v týchto dvoch dolinách podarí vyhrať. To však mnohým štátnym "činovníkom" zrejme nedávalo spávať, a preto sme sa v prvej polovici tohto roka (2007) stali svedkami - v štýle príslovia "Zdochýňajúca kobyla najviac kope" - veľkého "comebacku" technokratických vízií a chápania prírody. O tom sme už mnohí dosť veľa počuli; 11. apríla vyštartovali do dvoch najkrajších dolín Tatranského národného parku ťažobné mechanizmy "zachraňovať" les pred lykožrútmi. Okamžite sa zdvihla vlna občianskeho, ale i vedeckého odporu .
Omnoho menej ľudí však už vie, čo tomu predchádzalo: zmanipulovaná "odborná" štúdia Štátnej ochrany prírody SR a Národného lesníckeho centra (inými slovami "posvätenie" ťažby dreva v rezerváciách), "reorganizácia" Štátnej ochrany prírody SR pod taktovkou jej riaditeľa pána Mizeráka (inými slovami vyhodenie riaditeľov kľúčových národných parkov z pohľadu ťažby dreva a rozvoja cestovného priemyslu, teda ja toho tatranského) a nakoniec medzinárodná konferencia o podkôrnom hmyze a jeho vplyve na lesné ekosystémy v chránených územiach (inými slovami zneužitie medzinárodného fóra (znechutených) vedcov ako handry na leštenie harvestorových hlavíc a líšt motorových píl, už onedlho smerujúcich do Tichej a Kôprovej doliny).
Marcová tatranská konferencia o lykožrútovi bola a je hanbou tohto štátu. Sám - vtedy ešte ako pracovník odboru ochrany prírody Ministerstva životného prostredia SR - som sa hanbil ako pes. Niektorí vedci (napr. pán Fridrich Sinner , riaditeľ NP Bavorský les) sa asi cítili skôr ako v autoritatívnom Bielorusku než v demokratickej krajine Európskej únie. Nepomohli ani námietky, ktoré boli buď odignorované alebo nebolo umožnené žiadne vyjadriť. Žiadna skutočná diskusia. Len riadená, v prospech vopred vypracovaných záverov konferencie. Tie mali "poopraviť" decembrové (2006) stanovisko ministrov pôdohospodárstva a životného prostredia zaslaného Európskej komisii, v ktorom sa títo dvaja páni zaviazali, že v Tichej a Kôprovej doline - prírodnom klenote nielen Slovenska ale i Európy - sa ťažiť nebude. Odobrenie štátnych "činovníkov" pre ťažbu v rezerváciach v Tatranskom národnom parku bolo na svete. Nechápem ako mohlo súdnym ľuďom na závrečnej ministerskej recepcii chutiť ...Nechám teraz rozprávať jedného "veľkého činovníka a demokrata" (a tiež odborníka na tzv. biotopa), pretože jeho vlastné slová - verejne prednesené (avšak ešte oficiálne nepublikované) - veľmi výstižne odzrkadľujú, kam sa začal uberať vývoj našej spoločnosti v posledných mesiacoch. Jeho uvážlivé slová sa nás snažia presvedčiť, prečo "oni politici" majú "právo" vziať do rúk zodpovednosť a ostatní - či sú to angažovaní občania alebo hoc i profesori výskumných ústavov a univerzit - musia pochopiť túto "obrovskú" politickú zodpovednosť, ktorú majú "oni" na bedrách, a preto sa musíme všetci bez diskusie podriadiť - súhlasiť síce nemusíme, ale svoj názor radšej nech nevyjadrujeme.
V úvode konferencie nás pán minister Jureňa privítal týmito slovami:
"Važený pán minister (Izák), važení štátni tajomnici, važení hostia, dámi a páni.
Ja veľmi pekne ďakujem kolegovi ministrovi, panovi Izákovi, pretože vlastne povedal veľa toho, čo by som mal povedať i ja... V záujme zeefektívnenia času sa obmedzím len na zopár poznámok, aby sme sa neopakovali.
Rozhodli sme sa pre realizáciu dnešnej konferencie, ale najmä z toho dôvodu, že sme politicky reprezentanti, a že v konečnom dôsledku výsledok, respektíve závery konferencie budú mať, som presvedčený, významný spoločenský dosah.
Niečo sa tu odohrávalo v minulých rokoch, ale najmä v - úvodzovkách - kalamita, ktorá v Tatrách bola viac ako pred dvomi rokmi, nás postavila pred dilemu, respektíve spoločnosť možno rozdelila v pohľadoch, respektíve v riešeniach, prístupoch, ako ďalej z tohto začarovaného kruhu. Pochopiteľne, že máme zodpovednosť, v prvom rade máme politickú zodpovednosť, a je našou povinnosťou reagovať a riešiť tieto otázky, ktoré tu sú. Nebudem sa vracať k tomu, čo v tomto smere urobila možno povedať história, ale skorej by som sa obrátil smerom do budúcnosti, vždy som mal v záujme, aby výsledkom bol zdravý rozum a konštruktívne riešenie, ktoré bude v prospech všetkých zúčastnených. Takže, nechcel by som nejako otvárať témy ... v jednotlivých nadá... ééé ... témy vstupu nadácii, respektíve nezávislých organizácií, poviem v úvodzovkách - do procesu, ktorý majú, pretože ja si tiež niekedy kladiem, ako občan, občiansku otázku, či v skutočnosti sú reprezentantmi a zastupiteľmi tých občianskych požiadaviek, ktoré tu na Slovensku sú. Mohol by som pochopiteľne takto otvárať niektoré témy, ale nechcel by som to teraz v úvode ďalej k tomu zaujímať stanovisko. Takže, ja by som tiež sa pripojil k tomu želaniu, ktoré tu bolo vyslovené, aby konferencia mala zdarný priebeh, aby sme sa poučili, aby bola prameňom pre nás, a pochopiteľne, že rozhodnutie je na nás, na politických nominantoch. Takže, ešte raz vám prajem príjemný pekný deň - opäť nám sneží - a verím v zdar konferencie."
(Podbanské, 19. 3. 2007; Miroslav Jureňa - minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky)
Konferenciu pán minister uzavrel týmito slovami:
((audio))
"Vážené dámy a páni.
Ja by som v úvode len uviedol pár základných poznámok. Ja si myslím, že všetci poznáme určitý mechanizmus, ktorý v tejto spoločnosti je. Takže, pokiaľ tu boli tie otázky, ja si myslím, že pracovníci na úrovni univerzity by mohli vedieť aký spoločenský mechanizmus je tu v Slovenskej republike. Ja som tu včera hovoril, len kratučko som povedal. Poviem to znovu, základnú myšlienku. Je spoločenská objednávka. Politici zastupujú občanov Slovenskej republiky. A v tomto kontexte je ich povinnosť konať. Čiže, tu sa niečo naštartovalo, 14. 9. minulého roku, sedeli sme, 5. 12. sme podpísali základný záznam a pokračujeme ďalej a ja verím, že tento proces dotiahneme do spoločne prospešného konca pre zúčastnených, ktorí tu sú. Takže, ja k tomu, že by mali byť zastúpené alebo v záveroch by mali byť účastní, ja neviem, NGO alebo ako ste sa tu prezentovali, činovníci ústavov, ja ako si kladiem otázku - prečo by mali byť? Prečo by mali byť, alebo gdo je tu verejnosť? Ja sa pýtam, gdo je tu verejnosť? Verejnosť je tu samospráva, verejnosť je tu jasne definovaná. Čiže, je tu objednávka slovenského občana a nie NGOčky riadenej z centrál zo zahraničia. Čiže my zastupujeme občanov Slovenskej republiky. Ak sa vám to ťažko počúva, tak vám to zrozumiteľne a priamo hovorím. Čiže v tomto duchu sa ja budem ďalej chovať, pretože zastupujem záujmy občanov Slovenskej republiky, všetkých, ktorých sa to týka. Čiže, pochopiteľne vy nemusíte súhlasiť. Nemusíte. Ale ak sa tu snažíte prezentovať veci, že neboli komunikované z expertmi, ktorí tu boli prizvaní, tak to je demagógia. Pretože boli, boli komunikované, konferencia bola organizovaná za tým účelom, aby sme si spoločne vypočuli, pochopiteľne rozdielne názory, čiže také i makové, a pochopiteľne my, na nás je zodpovednosť, aby sme si prijali z toho závery. Takže v tomto duchu sa budem, budem, ja hovorím teda za seba, budem chovať a budem sa snažiť, aby sa veci posunuli dopredu, pretože tu niekoľko rokov ležia, a ak som včera mal možnosť vidieť, to čo prebiehal v Bavorskom alebo Šumavskom lese, tam jasne na tých grafoch bolo znázornené, niekoľko rokov, niekoľkoročné, a jasne to tam bolo dokumentované, čo sa - to už je historicky zdokumentované - čo sa odohralo. Takže, to sú jasné, jasné signály a ja si myslím si že veci, ktoré tu jasne hovoria jasnou rečou, no a pochopiteľne je tu i zodpovednosť za majetkové ujmy, za hospodárenie, a to ak narastá do miliárd, tak niegdo v tomto štáte musí povedať, či na to máme, a gdo to zaplatí. Z ktorej kasy to zaplatí. Čo si tento štát môže dovoliť. Štát to sú občania Slovenskej republiky. Čiže, každý občan, ak tu hovoríme i o štátnych pozemkoch, tak ten pozemok je majetok všetkých 5 200 000 občanov Slovenskej republiky. Čiže, nielen zopár vybraných jednotlivcov, ktorí tu výrazným zásahom ovplyvňujú procesy, konania a zasahujú do majetkových práv ďalších zúčastnených subjektov a občanov. Takže, ak si to chceme uvedomiť, je to každého, pochopiteľne, dobrovoľná vec. Ale je tu zodpovednosť. A zodpovednosť za páchanie škôd niegdo musí niesť. Takže, je to evidentné. Ja som veľmi rád, že konferencia prebehla, prebehla, myslím, považujem to za veľmi úspešnú akciu, dala nám východiská, boli tu odprezentované názory, a my, pochopiteľne, s mojím kolegom, sme prišli k tomuto záveru, ktorí sme tu odprezentovali. Takže toľko z mojej strany." (Podbanské, 20. 3. 2007; Miroslav Jureňa - minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky)
A z mojej strany toľko, že ku tejto hanebnej konferencii snáď ešte niekedy zopár slov napíšem. Už len kvôli tým vedcom zo zahraničia, ktorí prišli pomôcť, podeliť sa o svoje mnohoročné skúsenosti s významom lykožrúta v lesných ekosystémoch. Oni však boli politickými predstaviteľmi tejto vlády za aktívnej nadpráce mnohých významných predstaviteľov lesníckeho stavu vulgárne zneužití. Vyhlásenia politikov o tom, že súčasnou prioritou je budovanie znalostnej spoločnosti, sú potom iba prázdnou frázou a pokrytectvom.
