Niet zrejme väčšieho pokušenia než pokušenia „uliať" časť peňazí pri štátnych zákazkách bokom. Ako tomuto pokušeniu zabrániť?
Žijeme v dobe, kedy 385 najbohatších ľudí vlastní toľko zdrojov ako chudobnejšia polovica ľudstva. A nožnice medzi bohatými a chudobnými sa stále otvárajú. Niet toho, kto by tomu zabránil.
Tento trend akoby sa riadil známym príslovím „malá kopa pýta viac". Zrejme aj preto vo verejných obstarávaniach na veľké štátne zákazky vyhrávajú veľkí. Myslím veľkí počtom núl vyjadrujúcich finančný ekvivalent hodnoty ich majetku.
Ako je možné, že sa takto kumuluje majetok a to dokonca na úkor občanov štátu?
Rétorické cvičenia politikov o tom, že je potrebný zákon o pôvode majetku sme sa už napočúvali dosť. Dokonca sa ho aj podarilo prijať, ale je bezzubý, nefunkčný a navyše sporný. Také zákony iba zbytočne míňajú papier v zbierke zákonov. Navyše ešte viac znechucujú bežných ľudí, pretože právo si vyplieska bič iba na ich chrbtoch, tí majetnejší, veľmi majetní obídu takmer vždy bez ujmy.
Určite nemá zmysel, aby sa ľudia navzájom udávali za pochybne nadobudnutý majetok. Okrem iného sa takéto niečo ťažko dokazuje a navyše, v právnom štáte sa musí rešpektovať aj zákaz retroaktivity právnych predpisov.
Zmysel dokazovania pôvodu majetku by sa mal v prvom rade uplatniť tam, kde netreba náročne dokazovať podozrenia z nelegálne nadobudnutého majetku a tiež sa netreba báť retroaktivity. Úplne by malo postačiť vážne podozrenie z nelegitímne nadobudnutého majetku, avšak jasne a čo najzrozumiteľnejšie právne zadefinované.
Ak napríklad nedoložíte v rámci výberového konania na pracovnú pozíciu v štátnej službe výpis z registra trestov, ste automaticky vylúčený. Neznamená to však, že máte záznam v registri trestov. Len ste nesplnili jednu zo základných podmienok.
Podobne by sa mohli zadefinovať podmienky v rámci verejných obstarávaní, kde by záujemcovia museli predložiť relevantnú dokumentáciu preukazujúcu ich bezúhonnosť - t.j. napríklad to, že ich majetok bol nadobudnutý čestným, férovým a poctivým spôsobom. Preukázateľné pochybnosti by takého uchádzača o štátnu zákazku automaticky poslali „mimo hru". Do podmienok verejných obstarávaní by sa mohli zadefinovať aj ďalšie - nazvem to verejno-štátne záujmy. Ako inšpirácia pre nové pravidlá by mohol poslúžiť príklad z Poľska, kde pred pár rokmi nevyhrala veľmi významnú štátnu zákazku jedna veľká finančná skupina aj preto, že existovalo vážne podozrenie z napojenia na cudzie spravodajské služby.
Princíp, ktorý som sa pokúsil opísať dnes už v niektorých oblastiach práva platí. Napríklad podľa antidiskriminačného zákona je práve žalovaný povinný preukázať pred súdom, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, nie žalobca. Žalovaný sa musí vlastne zbaviť viny. Nejako podobne by to mohlo fungovať aj v prípade podozrení v rámci verejných obstarávaní.
Určite nemá zmysle žiadať, aby takéto pravidlá platili v súkromnom sektore, kde je aj v súčasnosti obstarávania a výberové konania dobrovoľné. Navyše by to bol pravdepodobne neústavný zásah do vlastníckych práv. Väčšina súkromných firiem ich však bežne využíva ako nástroj hľadania najvyššej aktuálnej kvality na trhu. Ak súkromník manipuluje takýmito procesmi, tak škodí sám sebe. Asi ani netreba vysvetľovať, prečo chce súkromná firma nájsť tých najlepších dodávateľov a najlepších ľudí. V oblasti štátnych zákaziek to však už platiť nemusí a často ani neplatí - tiež asi nemusím vysvetľovať prečo.
Kým v súkromnom sektore sa pri obstarávaniach rozhoduje o investovaní súkromného kapitálu, pri obstarávaniach v rámci štátnych zákaziek sa rozhoduje o investovaní verejného kapitálu. Aj preto takéto obstarávania majú prívlastok verejné.
Ako občan štátu menom Slovenská republika, akcionár a spoluvlastník tohto štátu chcem, aby verejné obstarávania slúžili svojmu skutočnému účelu. Chcem, aby vyhrávala kvalita a nie korupcia. Chcem, aby sa princíp dokazovania pôvodu majetku vniesol do verejných obstarávaní a poslúžil ako jeden z dôležitých nástrojov na odfiltrovanie korupcie práve tam, kde je najviac zažratá. Gorily treba vyhladovať už pri zdroji.
Róbert Oružinský
lesník a ekológ
bývalý zamestnanec v štátnej i verejnej správe
momentálne aj kandidát na poslanca NR SR pod poradovým číslom 15 za politický subjekt Zmena zdola - Demokratická únia Slovenska
