Tiež sa mi nepáči zamýšľaná právna úprava výberu koncesionárskych poplatkov, obzvlášť pre Slovenskú televíziu, pretože TV vo všeobecnosti pozerám minimálne (nevlastním, ani nemienim vlastniť žiadny TV prijímač); ak ju niekedy vzhliadnem, tak väčšinou s úžasom, na čom všetkom dokážu masy fičať. Slovenský rozhlas je pre mňa úplne inou kategóriou, na rozdiel od pasívneho civenia na „blikajúcu debničku". SRo počúvam z rozhlasových staníc asi najčastejšie a som s jeho vysielanim v princípe zatiaľ spokojný, hoci nejaké výhrady by sa určite našli.
Myslím si však, že v prvom rade je vhodné zamyslieť sa nad potrebou a náplňou práce tzv. verejnoprávnych médií a následne navrhnúť vhodný spôsob financovania. Ak by sa podarilo zastaviť nezmyselné platenie TV „za zástrčku", tak by to okrem mňa iste potešilo aj mnoho našich starších spoluobčanov (hoci často práve tí (S)TV pozerajú). Avšak problém „bačovania" s verejnými zdrojmi a zneužívania verejnoprávnych médií to, podľa mňa, nevyrieši. Tiež si nemyslím, že prípadnú novú daň, ktorá by mohla vzniknúť ako náhrada za koncesionárske poplatky, by bolo možné považovať za spravodlivú. Straty, ktoré vzniknú následkom zrušenia koncesionárskych poplatkov VŠETKÝCH, čo dnes vlastnia TV prijímač, budú musieť vládni politici voľajako vykryť - a obávam sa, že to bude z príjmov všetkých zarobkovo činných občanov - bez ohľadu na to, či služby STV alebo SRo využivajú alebo nie, avšak s ohľadom na to, kto koľko zarába. Nakoniec môže vzniknúť krásny paradox: Pán Sulík a jeho tím prispejú k vytvoreniu niečoho, čo bude v rozpore s princípom rovnej dane, na ktorej zavedenie je tak nesmierne hrdý.
Preto mám pocit, že iniciatíva za zrušenie koncesionárskych poplatkov je skôr ľúbivá populistická iniciatíva s cieľom využiť priestor, ktorý sa priam núka - využiť zjavnú nespravodlivosť navrhovaných koncesionárskych poplatkov pre všetkých odberateľov elektrickej energie ako odrazový mostík pre ...
A teraz, prečo som zvolil taký titulok.
Počin pána Szalaya zverejniť názor z privátnej mailovej konferencie, ktorej nie je členom, s cieľom ideologicky potopiť osobu kritika, považujem za morálny prešľap, ktorý by sa v mentálnej výbave slušných ľudí nemal vyskytovať. Ľudovo povedané: „podpásovka".
Osobne pána Eduarda Chmelára nepoznám. Poznám ho ako občasného diskutéra - avšak iba ako hosťa, nie člena EKOFÓRA, z privátnej e-mailovej konferencie siete slovenských mimovládnych ochranárskych organizácii EKOFÓRUM . Pán Szalay členom tohto diskusného klubu nie je. Preto pán Szalay, okrem iného, nemôže posúdiť kontext celej (nie vždy prísne formálnej) diskusie, ktorá k iniciatíve zrušiť koncesionárske poplatky v tomto virtuálnom priestore prebehla.
Je mi úplne jedno, či je pán Chmelár „ľavičiar alebo pravičiar", lebo takto ľudí nedelím. Ak by som si mal trúfnuť predsa len nejaké osobné delenie ľudí stanoviť, tak mi príde omnoho vhodnejšie zobrať v úvahu postoj ľudí k životu, a to predovšetkým k dvom základným kvalitám života - slobode a zodpovednosti. V tomto kontexte môžem ľudí vnímať ako viac alebo menej slobodných, čiže slobodnejších vs. neslobodnejších - alebo natvrdo: slobodných vs. otrokov a otrokárov. Posledne menovaná skupina túži najviac po moci ovládať iných a pre napĺňanie svojej vrcholnej túžby dokáže obchádzať princípy založené na vzájomnej slušnosti a spolupráci. Nakoniec je pre upevnenie moci dobré čokoľvek. Takúto „životnú filozofiu" mali boľševici. Večne živí boľševici. V zmysle hesiel ako „rozdeľuj a panuj", „vyhrali sme, máme demokraciu, zvykajte si", či „demokracia je diktatúra väčšiny", sa nás snažia dostať pod absolútnu kontrolu...
Nech sa na mňa pán Szalay nehnevá, ale mne jeho výpad voči pánovi Chmelárovi príde ako prvoplánovy a hlúpy. A to viac, že pri tom použil citlivé informácie.
Úplne úprime som preto zapochyboval o tom, či možem dôverovať partii, ktorá je ochotná proti niekomu verejne použiť napr. zvukový záznam z krčmy, kde človek povie všeličo, pričom motívy protivníkov sú prevažne ideologické. Je možne dôverovať ľuďom, ktorí majú vo svojom arzenále aj takéto eštebácke finty ?
Páni, ste podobní ako On.
P.S.
aj ja chcem rozdeľovať vaše dane
