Viete, čo je IUCN?
Áno. Ak ste čítali naše stanovisko (k navrhovanej zonácii Tatier), tak sme dosť vychádzali z princípov tejto medzinárodnej ochranárskej organizácie, ktorá definuje chránené územia ako by mali vyzerať, čo by mali spĺňať, aby tú kvalitatívnu stránku dodržiavali. Je to medzinárodná organizácia ochrany prírody, dobrovoľná, združuje odborníkov na ochranu prírody.
Majú takú smernicu na kategorizáciu chránených území. Poznáte - aspoň zhruba - tie kritériá? Napríklad kritéria na národný park?
Členia chránené územia trochu inak ako máme my. Vyčleňujú jadrovú zónu, kde je to najcennejšie, a ktorá by mala mať aj nejakú minimálnu veľkosť. Potom sú to takzvané pufrovacie, nárazníkove zóny, v ktorých môžu byť nejaké aktivity, ktoré by mali tlmiť tlak urbanizmu. Potom sú vonkajšie zóny, ktoré už sú v kontakte s urbanizovaným priestorom, kde môžu prebiehať aj ďalšie aktivity. Je to zjednodušene povedané. Ale dosť sú dôležité rozmery, ktoré navrhujú ako minimálne plochy. To je to podstatné a myslím si, že aj správne.
Čiže v podstate sú tie územia rozzónované a zonácia je nástroj ochrany prírody, ktorý žiada IUCN od vlád používať. V čom je problém návrhu zonácie, ktoré predložilo v marci tohto roku ministerstvo životného prostredia?
Ono je jedno, či to budeme nazývať jadrová zóna alebo zóna A, ak to bude mať kvalitatívne identický obsah. Malo by sa to aspoň trochu stotožňovať s príslušnými medzinárodnými normami, ktoré sú medzinárodne zaužívané, aby aj v zahraničí vedeli, čo rozumieme pod zónou A. Zóna A by mala čiastočne spĺňať kritéria jadrovej zóny. No a pri zónacii Tatier, sa dá vytýkať najmä to, že neprešla odbornou diskusiou. Skôr je to zonácia, ktorá legitimizuje výnimky vydané za posledné štyri roky, ktoré likvidovali tie časti, ktoré boli najcennejšie. Zóna A bola umelo stanovená, napríklad: niekde do zóny A vpustíme intenzívny cestovný ruch a rozšírime ju akože v nejakej inej časti, aby tá výmera zostala.
Teda ste si všimli, že z hodnotných území sa navrhuje ukrajovať a naopak pridať menej hodnotné územia.
Áno, a to je neprípustné, pretože chránené územia vznikajú, ako súbor nejakých krajino-ekologických, geologických a prírodných pomerov. Jednoducho ich nemôžeme presunúť, tak, že tu dnes máme národnú prírodnú rezerváciu, ale tam by sa celkom hodil vlek, tak si povieme, že ju rozšírime o nejaké iné úbočie.
Vnímate ochranu prírody ako záležitosť, ktorá musí byť dlhodobá?
Samozrejme. V tomto smere to máme napísané aj v programe. Dosť sa orientujeme a vážime si európsku ekologickú sieť NATURA 2000. Jednak nám vyplývajú isté záväzky z dohovorov, ku ktorým Slovenská republika pristúpila, ale to je vlastne ekologická chrbtová kosť nielen Slovenska, ale celej Európy. NATURA zahŕňa tie najcennejšie slovenské chránené územia a myslím si, že by sme ju mali uchovať minimálne v tom rozsahu ako je dnes. Nesúhlasíme napríklad aj s tým, čo sa robilo, že bez nejakých informácií, aby verejnosť o tom vedela, sa v minulosti zužovali tieto naturovské chránené územia a to z toho titulu, že sa tam do budúcna predpokladá nejaký developerský projekt. Sme jednoznačne proti umelému prehodnocovaniu chránených území bez odbornej diskusie, a sme aj proti investíciám, ktoré môžu poškodiť chránené územia fatálnym, nenahraditeľným spôsobom.
Čo potom hovoríte na argumenty, ktoré občas zaznievajú, že ochrana prírody je brzdou rozvoja regiónov? Táto vláda odôvodňovala potrebu prehodnocovať chránené územia, a to sa týka aj Tatranského národného parku, že ochrana prírody brzí rozvoj cestovného ruchu, hoci sa jedná väčšinou o tzv. tvrdý cestovný ruch, teda lyžiarske strediská, zjazdovky, lanovky. V podstate to bol a je ich ťažiskový argument.
Ja si myslím, že takéto vyjadrenia sú schizofréniou tejto vlády. Na jednej strane ospevujeme Slovensko a prezentujeme ho na rôzných výstavách cestovného ruchu ako úžasnú krajinu, ktorá má rozvinutý cestovný ruch, ale nie ani tak vo forme toho intenzívneho turizmu, ale skôr ako agroturizmus, krajinný ráz a podobne, ale na druhej strane v skutočnosti robíme niečo iné. A preto sa pýtam, že čo je to rozvoj? Pre mňa je rozvojom regiónu práve podpora extenzívneho cestovného ruchu, podpora agroturizmu a daností krajiny, charakteru krajiny, ktorý máme. Podľa mňa to nie je podpora intenzívneho cestovného ruchu, ktorý exploatuje túto krajinu. Chránené územia aj pamiatky - dávam prírodné a kultúrne dedičstvo na príbuznú úroveň - sú veci, ktoré sú nenahraditeľné, ak dôjde k ich likvidácii. Treba nájsť mechanizmy, či finančné alebo legislatívne, aby aj tí vlastníci, či vlastnia pôdu alebo pamiatky, sa necítili poškodení len preto, že sú majiteľmi nejakého chráneného pozemku alebo nehnuteľnosti.
V tomto smere máme aj v programe, že treba presadzovať aktívnu ochranu prírody. Nie som zástancom konzervatívnej ochrany prírody, ktorá obmedzuje činnosť a vstup ľudí do chráneného územia. Takýto prístup je záťaž na štátny rozpočet a rôzne aktivity, na ktoré štát aj tak nemá peniaze, sa realizujú umelým spôsobom. V minulosti aj chránené územia boli užívané prirodzeným poľnohospodárskym spôsobom. Napríklad vďaka tomu, že sa tam páslo, že boli pasienky, tie biotopy, ktoré sa tam vyvinuli, boli práve dôsledkom toho, že nejaká aktivita prebiehala. Dnes sme svedkami neuveriteľnej sukcesie v týchto chránených územiach, a to jednoducho človek nie je schopný vlastnými silami umelo udržať. Príroda je veľmi silná a sukcesné procesy sú také, že pomaly aj predmet ochrany môže zaniknúť.
Termín „aktívna ochranu prírody" používajú aj niektorí lesníci, napríklad zo Štátnych lesov Tatranského národného parku. Nazývajú tak lesohospodárske opatrenia - oni tomu hovoria lesoochranárske opatrenia - čo v skutočnosti nie je nič iné, než ťažba stromov, náhodná ťažba v zmysle lesného zákona. Takú ťažbu vykonávali aj v Tichej a Kôprovej doline, ale naposledy sa ju snažili realizovať napríklad aj v Národnej prírodnej rezervácii Zadná Poľana.
Pre Vás je aktívna ochrana prírody kosenie lúk, ale to je len zlomok ochrany prírody, ja ho vnímam skôr ako kultúrny rozmer ochrany prírody.
Vysvetlím Vám, čo je pre mňa aktívna ochrana prírody. Je to činnosť človeka v súlade s programom starostlivosti o chránené územia. Žiaľ mnohé chránené územia ich nemajú, alebo sú už neaktuálne. Program starostlivosti ochrany prírody hovorí o tom, ako sa má správať lesník, ako sa má správať vlastník pôdy, ako sa má správať turista. Aktívna ochrana by mala byť v tom zmysle, že vlastník bude užívať svoju pôdu v súlade s týmto dokumentom. Čiže, ak je tam lúka a má sa kosiť, tak nech on tam má právo kosiť, alebo spásať lúky.
Teda podporujete tradičné spôsoby hospodárenia v krajine.
Áno.
Ale chcem niečo povedať k lesohospodárskym plánom. Máme v programe napísané, je to jeden z vážnych bodov programu, aby sa lesohospodárske plány posudzovali v rámci EIA (EIA je anglická skratka Environmental Impact Assessment, ktorá sa používa na pomenovanie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredia podľa príslušného zákona, pozn.). LHP je dokument, ktorý schvaľuje okresný úrad alebo obvodný úrad a neprechádza takýmto procesom hodnotenia. My navrhujeme, že LHP by mal byť dokument, lebo je na viac rokov, ktorý by mal prejsť procesom EIA, kde by do procesu mohla vstúpiť aj verejnosť.
Čiže ide Vám hlavne o to, aby do toho mohla vstúpiť verejnosť.
Samozrejme, jednoznačne. Pretože len vtedy dokážeme identifikovať stretové záujmy.
Čo hovoríte na argument, že v lesných hospodárskych plánov sú citlivé údaje, ktoré sú vlastne osobnými údajmi o ekonomickej identite obhospodarovateľov lesov, napríklad zásoba dreva, a preto nemôžu byť úplne zverejnené od A po Z? Je to možno trochu pritiahnuté za vlasy, ale argumentuje sa aj týmto.
S týmto nesúhlasím. Iné zákony presne definujú, čo sú osobné údaje. Tieto osobné údaje proces EIA alebo iný proces nemusí obsahovať. Jediný dokument, ktorý sa nemusí zverejňovať sú bezpečnostné riziká jadrových elektrárni. Nič iné nie je také, čo by nemohlo byť zverejniteľné
Jeden článok Ústavy SR, ktorí neštátni vlastníci lesov často zabúdajú pripomenúť, keď spomínajú slávny čl. 44 o ich práve na kompenzácie, a to je článok čl. 20, ktorý okrem iného hovorí, že vlastníctvo zaväzuje, čo znamená, že neexistujú len vlastnícke práva, ale aj vlastnícke povinnosti. Čiže výkonom vlastníckeho práva človek nemôže obmedzovať iných.
Presne tak.
Ak niekto spraví napríklad holorub a je také počasie aké je túto jar, tak sa výrazným spôsobom zníži vodozádržná schopnosť územia.
Áno.
Čo môže mať za následok...
...povodne a ďalšie škody.
A preto musí byť prístup verejnosti, aby mohla tieto argumenty prezentovať a aby aj obec sa mohla vyjadrovať. V konečnom dôsledku obec je tá, ktorá vyberá daň z nehnuteľností za lesné pozemky. Ak obec požaduje iný charakter lesa ako hospodársky, napríklad osobitného určenia alebo aby mal rekreačnú funkciu, tak vlastne obec povie A, ale zároveň povie B, že dá nejakú úľavu na daniach alebo od daní vlastníka oslobodí. Čiže má aj finančné stimuly pre vlastníka.
Ako vnímate les z hľadiska vodohospodárskej funkcie?
Je to jeho veľmi dôležitá funkcia. Dnes išla v médiách takáto otázka súvisiaca s povodňami. Keď si pozriete náš program - dostávala som maily, že sa málo venujeme takýmto otázkam - keby si program čítal niekto pozorne, tak sa dočíta, že územné plány, územnoplánovaciu dokumentáciu považujeme za veľmi vážny nástroj regulácie územia. Ale nielen urbanizmu, ale aj pre vytváranie ekologickej stability krajiny. Navrhujeme, aby v záväzných častiach územných plánov, kde je samostatný bod verejnoprospešné stavby boli nielen verejnoprospešné stavby ako umelé technické diela, ale mali by tam byť aj verejnoprospešné ekologické plochy. To znamená nielen inundácie tokov, ale napríklad aj plochy v nížinách a dolinách, kde sa prirodzene akumuluje voda, napríklad počas takýchto veľkých lejakov.
Ak poznáte napríklad Ramsarský dohovor, najstarší ochranársky dohovor, ktorého moderné poňatie je dnes také, že by sme nemali chrániť len samotné biotopy vodných vtákov, ale starať sa o celé povodia, to znamená od hrebeňov hôr až po ústia riek, ale v náležitom rozsahu v každej časti povodia, nielen na stredných a dolných tokoch riek. Na to kde sa voda na Slovensku primárne kumuluje sa väčšinou zabúda, pričom Slovensko je v tomto smere obzvlášť špecifické - ako strecha Európy. Súhlasíte s myšlienkou, že je lacnejšie a efektívnejšie chrániť obyvateľstvo a krajinu pred povodňami jemnejším lesným hospodárením, než masívnymi megalomanskými investíciami do budovania priehrad a rôznych betónových projektov?
Absolútne áno. Práve aj kvôli tomu navrhujeme, aby lesohospodárske plány prechádzali procesom EIA.
Povedali ste, že je dôležitá starostlivosť o povodia, lenže často je to povodie myslené od brehu po breh. Treba bezpochyby budovať aj hrádze, ale len to nestačí. Za chvíľu ani tie hrádze nebudú stačiť. Tá voda jednoducho zhučí dolu...
Čo sa týka toho Ramsarského dohovoru, ja si myslím, že je trestuhodné to, čo spravilo ministerstvo životného prostredia s najstaršou ramsarskou lokalitou NPR Šúr, kde brutálnym spôsobom zasiahlo do toho, že sa nemohol dokončiť projekt LIFE na zavodnenie rezervácie. Ministerstvo zastavilo projekt a ustúpilo developerom v Čiernej vode, kvôli tomu, že ochranári mali dokazovať, že projekt neublíži develóperskemu projektu v území Čiernej vody, ktorá je prirodzenou akumulačnou lokalitou. Ukázalo sa to aj počas týchto dažďov. Bolo tam toľko vody, že každý dom bol praktický zaplavený.
Samotný názov lokality svedčí o tom, že je nevhodná na výstavbu a bývanie.
Presne tak.
Nehovoriac o tom, že tá záťaž bude dlhodobá, že keď je to podmáčané a zaplavované územie, územie s vysokou hladinou podzemnej vody, budú tam mať komáre a iný hmyz a kvalita bývania tam nebude taká, ako sa deklaruje.
Pritom ten projekt zavodňovania hovoril o zavodňovaní v suchom období.
No však zavodňovať treba, keď je málo vody.
Ten projekt zavodňovania by nijakým spôsobom neohrozil tie objekty. Mám veľkú obavu, že Slovensko ešte bude platiť dosť veľké pokuty za rezerváciu Šúr.
Ale poviem Vám jednu vec, že práve šúrska rezervácia - keď sme odbehli trošku od TANAP-u - tam práve bolo vidno, že vylúčenie ľudí z chráneného územia nie je správne. S ťažkosťami sa urobil náučný chodník, je tam skládka odpadov, zarástli lokality, kde boli najvzácnejšie biotopy rastlín, lebo sa o to nemal kto starať. Prirodzená starostlivosť, to spásanie, odtiaľ bolo vytlačené a dnes tam, kde boli lúky je už pomaly les.
Keby ste mali moc, čo urobíte, aby sa neopakoval tento scenár, ktorý zrejme nebol na Slovensku ojedinelý?
Máme toto v programe tiež riešené, samozrejme za predpokladu, že na ministerstve životného prostredia budú ľudia, ktorí tam patria, aby boli odborne zdatní, aby naozaj obhajovali záujmy ochrany prírody a nie záujmy nejakých lobistov, aby korupcia a klientelizmus odtiaľ zmizli. Navrhujeme, aby v rámci procesu EIA nemalo stanovisko ministerstva životného prostredia len odporúčací charakter, ale aby pri naturovských lokalitách, ktoré môžu byť činnosťou dotknuté, stanovisko ministerstva bolo záväzné. To znamená, aby sa nemohol povoľujúci orgán riadiť svojimi predstavami. Napríklad pred výstavbou viaduktu v Považskej Bystrici, bol odporučený iný variant ako tento, ale povoľujúci orgán si vybral jednoducho ten, ktorý sa mu najviac hodil. Tam síce nešlo o naturovské územie, ale napríklad D1-tka na severe, čo je teraz kauza, tak tam som presvedčená, že bolo povedané, že táto trasa, ktorá sa realizuje, je nevhodná. A napriek tomu ministerstvo dopravy povolilo túto trasu. A mohlo. Zákon im to umožnil.
Čiže regulačná schopnosť štátu cez svoje inštitúcie obmedzovať aktivity devastujúce životné prostredie je v podstate znefunkčnená, pretože stanovisko ústredného orgánu štátnej správy má len charakter stanoviska mimovládnej organizácie.
Svojim spôsobom dá sa to tak nazvať. A pritom si myslím, že ministerstvo životného prostredia je prierezovým orgánom. Teda ja ho tak vnímam. A malo by mať v niektorých prípadoch, hlavne, ktoré by mali byť presne zadefinované, a pre nás sú to napríklad tie naturovské územia, kde by malo mať právo veta.
Ministerstvo životného prostredia však za pár dní prestáva existovať - formálne - hoci obsahovo už neexistuje pár rokov. Čo s tým? Myslíte si, že je to takto dobré?
Má to byť všetko pod jednou strechou alebo má byť vytvorená protiváha iným, najmä hospodárskym rezortom? Chcete obnoviť rezort životného prostredia?
Takto Vám poviem. V čase, keď sme písali program, bola pôvodná štruktúra štátnej správy, ústredných orgánov. Mali sme aj my v návrhu, že musí dôjsť k reorganizácii ministerstva životného prostredia, lebo tak ako to fungovalo doteraz, nebolo všetko dobré. Aj ministerstvo životného prostredia už bolo aj predtým roztrhané, ako trhací kalendár. Časť agendy išlo na ministerstvo pôdohospodárstva, časť išla na ministerstvo výstavby. V pôvodnom návrhu nášho programu, predtým než tento zákon bol prijatý, sme mali návrh na zrušenie niektorých ministerstiev, zníženie počtu asi o štyri ministerstvá. Pôvodne sme chceli navrhnúť , že ministerstvo životného prostredia by malo byť ministerstvo životného prostredia a regionálneho rozvoja. Pretože to sú veci, ktoré naozaj veľmi spolu súvisia.
Od júla budú tieto dve ministerstva zlúčené - pod strechou ministerstva pôdohospodárstva.
No, lenže ministerstvo životného prostredia ako pojem zaniklo a ministerstvo pôdohospodárstva je orgán hospodársky. Ono nemá na starosti primárne nejakú ochranu alebo reguláciu tejto krajiny, ale má snahu maximálne využiť poľnohospodárske pozemky, maximálne využiť lesohospodárske pozemky, a to životné prostredie, keď mu bude podriadené, tak to bude trochu problém. Rozhodne by to mal byť samostatný rezort.
Aj pôdohospodárske zákony majú svoje regulatívy. Veď napríklad lesné hospodárske plány sú nejakým nástrojom štátu, aby sa lesy úplne nevydrancovali. To hovorím len preto, že si viem predstaviť, že niektorí lesníci alebo predstavitelia rezortu pôdohospodárstva by s tým nesúhlasili, ale nechcem to tu teraz rozvíjať.
Vaša otázka smerovala na tieto ministerstvá. V tomto smere si myslím - i keď je to trochu predčasné - ale myslím si, že by mala byť pozastavená účinnosť tohto zákona, ktorý by mal platiť od 1. 7. Zdá sa mi ako nehoráznosť, že vôbec takúto reorganizáciu schválili. Vnímam to ako plytvanie verejnými peniazmi a hlavne pár mesiacov pred voľbami, kedy bolo jasné, že bude nová vláda. Či už taká alebo onaká, ale určite nová vláda bude a mali už takéto vážne rozhodnutie nechať na novú vládu a nie reorganizovať pod záštitou, že šetria.
Keď už sme pri tom šetrení, nemyslíte si, že dvaja štátni tajomníci na každom ministerstve sú neudržateľný luxus?
To sú politické hrátky a v tomto smere si myslím, že áno, sú.
Pričom sa ukázalo, že tá kontrolná funkcia, krížová stranícka kontrola, na ktorú sa často odvolávali, v praxi nefunguje. Napríklad v prípade predaja emisií. Niektorí štátni tajomníci akoby ani nevedeli, v ktorom rezorte sú.
Nedá sa to ale paušálne povedať. Napríklad na ministerstve práce a sociálnych vecí navrhujeme tretieho štátneho tajomníka, ktorý by mal na starosti sociálne odkázané spoločenstvá, respektíve rómsku problematiku a navrhujeme zrušenie vládneho splnomocnenca pre rómsku problematiku. On nemá žiadnu exekutívu, to sú len platené funkcie, ktoré pôsobia dojmom akože sa štát venuje, ale nie je k tomu absolútne žiaden výkon. Nemôžem to paušálne povedať, že každé ministerstvo by malo mať jedného štátneho tajomníka a priznám sa, že som sa nad tým veľmi nezamýšľala. Je to asi aj na tých politických dohovoroch.
Skúsme sa vrátiť ešte k tým Tatrám.
Ozývajú sa hlasy, že Tatranský národný park by mal byť vyhlásený zákonom. Dnes je Tatranský národný park vyhlásený nariadením vlády a ďalšie sa chystá. Jedno vymedzuje jeho vonkajšie hranice a druhé by malo vymedziť jeho vnútorné hranice - to je tá zonácia.
Nemal by byť národný park vyhlásený zákonom schváleným parlamentnou väčšinou?
Nezamýšľala som sa nad tým, ale nebránila by som sa tomu, viem si to predstaviť, že by Tatranský národný park bol vyhlásený zákonom. To je vec na odbornú diskusiu.
Taká diskusia by potom prebehla aj v parlamente, to znamená v pléne ľudí, ktorí boli zvolení občanmi a nie len medzi úradníkmi.
To môže mať také dve stránky. Hovoríme o TANAP-e, srdcová záležitosť, symbol Slovenska, veľmi veľká hodnota, svetové dedičstvo a podobne, ale je to národný park. A národný park je istá kategória chránených území, ktorá je definovaná v zákone o ochrane prírody a krajiny. Čiže, ak by sme chceli ísť nad rámec tohto zákona, na základe ktorého sa vyhlasujú chránené územia, tak by sa musel otvoriť tento zákon o ochrane prírody. Istotne ho však z času na čas niekto otvorí...
Tam by stačilo zmeniť jednu vetu.
Viete, ale máte TANAP, máte NAPANT, máte ďalšie národné parky. To je vec na odbornú diskusiu.
Dnes je v § 19 zákona o ochrane prírody a krajiny napísaná zásadná vec, že v národnom parku je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Myslíte si, že návrh zonácie z dielne MŽP je v súlade s týmto ustanovením zákona?
Ja si myslím, že rozhodne tento návrh, ktorý bol, bol v súlade s develóperskymi zámermi a že o ochrane prírody tam toho moc nebolo. Čiže si myslím, že tam toto ustanovenie nebolo aplikované.
Boli, respektíve stále tam sú navrhnuté tzv. rozvojové Cr zóny, ktoré sú v princípe nové fľaky na mape pre nové lyžiarské areály, teda nové zjazdovky, vleky, lanovky. Patrí toto do národného parku? Myslím samotné územie národného parku, nie jeho ochranné pásmo. Teda tretí, štvrtý a piaty stupeň ochrany prírody.
Osobne si myslím, že toto nie je ani v súlade s nariadením vlády, vyhláškami a úlohami, ktoré táto vláda uložila samosprávnym krajom alebo rezortom, aby spracovali koncepciu cestovného ruchu Prešovského kraja a celej tejto lokality. V koncepciách sa zväčša presadzuje extenzívna turistika. To je to, čo sme hovorili na začiatku,. Na jednej strane rozprávame o tom, aká sme krajino-ekologicko-agroturisticky zameraná krajina a na druhej strane robíme niečo iné. To je schizofrénia tejto vlády a nedodržiavanie vlastných princípov.
Nie je schizofrénia aj to, že v národnom parku je zástavba, že v národnom parku sú zjazdovky, čiže vo svojej podstate veci, ktoré s ochranou prírody nemajú takmer nič spoločné? Ochrana prírody na zjazdovke prakticky zanikla, pretože kde bol vyrúbaný les kvôli zjazdovke, tak už les nie je. Je predsa absurdné tvrdiť, že lyžiarska zjazdovka plní rovnaký účel pre ochranu prírody ako les, ktorý tam rástol predtým.
Nevadí Vám to? Nemali by byť tie časti národného parku, ktoré sú urbanizované, ktoré sú lyžiarskymi zjazdovkami, vyčlenené z národného parku, aby sme sa len nahrali na národný park, ktorý má nejakú výmeru, ale z morálneho hľadiska je to vlastne podvod?
Extenzívny turizmus - ten tam môže, či priam má byť, v princípe nie je v rozpore s primárnym cieľom vyhlásenia národného parku. Váš názor?
Viete, to je zase to vyberanie si menšieho zla. Zase sme postavení, žiaľ, aj touto garnitúrou, do situácie, že čosi sa už udialo, tak teraz to musíme akceptovať, lebo ten daný stav akože už je. Počítajú s tým aj develóperi, ktorí si na kadejaké výnimky robia tieto aktivity, lebo sú presvedčení, že jedného dňa sa im prispôsobíme. Aj v minulosti sme chodili na lyžovačky do Tatier, ale predsa nemôžme očakávať od Tatier taký charakter lyžovačky, aký je v Alpách. Aby tá istá kvality bola ponúknutá v Tatrách ako v Alpách, to je neporovnateľné, na tom maličkom území, ktoré je jedinečné a jediné, dá sa povedať v celej Európe.
Má začať národný park na parkovisku pod zjazdovkou alebo na konci zjazdovky?
To je zase vecou odborníkov. Jedna vec je tá lyžovačka v zime, kedy tam je intenzívny cestovný ruch, v lete, keď je tam lúka, ktorá určite nie je tak turisticky atakovaná. Asi ťažko môže spĺňať zjazdovka kritéria jadrovej zóny.
Návrh nariadenia vlády o zonácii TANAP-u chce urobiť výnimky zo zákona, čo je podľa mňa právna zvrhlosť, pre určité činnosti, ktoré sú v treťom stupni obmedzené alebo zakázané, pretože bolo jasné, že keby to tam (v tých Cr zónach) nevylúčili, tak tie aktivity súvisiace so zjazdovým lyžovaním by sa tam nemohli realizovať. Samotný zákon, a to nielen tým § 19, ale aj tými obmedzeniami, ktoré vyplývajú z tretieho stupňa ochrany prírody, to vlastne neumožňuje.
To je daný status quo, ktorý dnes už žiaľ máme. Ale principiálne, keďže strana Sloboda a Solidarita, ktorá okrem svojich ekonomických a ďalších programov má aj zásadný protikorupčný a protiklientelistický program. A to je práve to, že množstvo vydávaných výnimiek je priestor na korupciu a klientelizmus. Výnimka je výnimkou z toho titulu, že je nejaká výnimočná situácia, ojedinelá, zdokladovateľná. Ale nie výnimka z činnosti, ktorá je v zákone daná, že toto sa tam nemá robiť, lebo asi pre nejaký dôvod zákon hovorí, že tieto aktivity poškodia kvalitu tých území.
Výnimka by mala potvrdzovať pravidlo, nie byť pravidlom.
Presne.
Keby sa otvoril zákon o ochrane prírody a krajiny a Vy by ste boli v parlamente, budete sa snažiť o to, aby to ustanovenie zákona - niekde okolo § 103, ak si to dobre pamätám - ktoré umožňuje výnimky zo zákona, ktorých sa udeľuje každoročne tisíce...
Katastrofa.
... na všelijaké možné činnosti. Budete za to, aby sa tento paragraf úplne vypustil?
Neviem teraz aké je presné znenie tohto paragrafu, ale rozhodne by mal byť zadefinovaný tak, aby sa nedal zneužívať. To máte tak ako s medveďom. Medveď sa nesmie strieľať, ale na výnimku to je možné, ale musí to byť zdokladované, naozaj keď napáda človeka alebo nejaká takáto situácia. To je výnimočná situácia, kedy naozaj je potrebné zasiahnuť. Ale nie je výnimočná situácia, že develóperovi sa páči nejaký svah a chce tam mať zjazdovku.
Čo hovoríte na takzvaný boj s lykožrútom v prírodných rezerváciách?
Ja osobne si myslím, že v chránenom území, v piatom stupni ochrany alebo aj vo štvrtom stupni ochrany, kde je nadradená ochrana prírody voči hospodárskym činnostiam, by si mal aj ten lykožrút svojím spôsobom žiť.
Čiže vnímate ho ako súčasť prírody, a teda aj ako súčasť ochrany prírody?
Áno, ako súčasť prirodzenej regulácie. Estetická stránka toho lesa v danej chvíli nebude, ale príroda je silná.
Kolísanie lykožrúta, ale aj iných druhov organizmov, ktoré v prírode občas nastáva a teda aj v prírodných rezerváciách, nevnímate natoľko dramaticky, že by na to bolo potrebné udeľovať výnimky?
Áno, určite. Ale práve preto je dôležité, aby to chránené územie malo dostatočnú svoju veľkosť, aby tam tie prirodzené procesy mohli prebiehať. Keď budeme z tých chránených území stále ukrajovať, tak tam tie prirodzené procesy nemôžu kvalitne prebiehať.
Čo je dostatočná veľkosť v prípade Tatranského národného parku? Aká by mala byť tá jadrová zóna?
Toto Vám neviem povedať, nejaké číslo, ale si myslím, že by sa dosť malo vychádzať z odborných stanovísk k biosférickej rezervácii a IUCN. Veď aj Tatry sú biosférická rezervácia. A teraz ňou prestanú byť?
Často spomínaná Tichá a Kôprová dolina. V pôvodnom návrhu zonácie, ešte za bývalého riaditeľa TANAP-u, pána Vančuru, a nakoniec aj v rámci tej biosférickej rezervácie MaB programu UNESCO, je celý komplex týchto dolín, to znamená už od ich ústia, navrhovaný do najprísnejšie chránenej zóny. Avšak podľa posledného návrhu z dielne MŽP sú z nich už vyhryznuté ústia, a tak isto aj z ďalších tatranských dolín. Ste zástancom toho, aby sa komplexne chránili celé tatranské doliny, čo obhajujú aj vedecké kapacity? Budete počúvať vedcov, ktorí sa ozvali proti poslednému návrhu zonácie?
Rozhodne sú pre nás odborné stanoviská najdôležitejším kritériom pri rozhodovaní.
Ak odborníci tvrdia, že takto by to malo byť, som proti tomu, aby sa umelo zužovali hranice. Už aj tak sú veľmi atakované.
Keď sa na základe vedeckých argumentov, vedeckých dát, vedeckého poznania vyčlení jadrová zóna v TANAP-e, ale aj iných chránených územiach, budete za to, že intervencia človeka by tam mala byť vylúčená? Človek tam môže ísť - tak isto nie som zástancom oplocovania - človek tam má chodiť, poznávať prírodu, aj o tom to je, ale intervencia za účelom „diktovania" prírode ako si to človek predstavuje, je neprijateľná. Ako to Vy vidíte?
Ja som za to - sa zase vrátim k tomu - že som za aktívnu ochranu prírody, nie za to, že ohradíme a nepustíme človeka do prírody. Budeme trvať na tom, aby boli pre tieto územia spracované programy starostlivosti a aby boli v rámci tých programov chránené aj záujmy vlastníkov.
Chcete u vlastníkov podporovať ekologické povedomie o tom, že ich vlastníctvo má aj iné ako ekonomické hodnoty?
Áno. Aby napríklad si tam urobil salaš, alebo tam chodil kosiť, aby tam možno mal agroturistiku, ktorá bude v súlade s tým užívaním pozemku, ktorý program starostlivosti umožňuje, aby hľadal také funkcie, ktoré sú v súlade s ochranou prírody.
Máte nejaký konkrétny recept pre Tatry, ako tam pomôcť rozvíjať ten mäkký cestovný ruch? Keby ste mohli napríklad od zajtra určiť nejakú víziu Tatranského národného parku ako územia, kde sa nielen chráni príroda, ale žijú ľudia v symbióze s prírodou, užívajú ju, žijú s nej, ale zároveň ju nedevastujú a nepretvárajú ju na megalomanské atrakcie.
Veľký problém je v tom, že ľudia stratili vzťah k pozemkom. Jednoducho predchádzajúci režim pretrhal väzby k pôde. Napríklad v Rakúsku sú rodinné farmy, ktoré aj v Alpách pomáhajú udržiavať krajinu. Oni sú systémom dotácií motivovaní k tomu, aby tam pracovali, ale robia to prirodzene, nie umelo. To nie je jednoduché naučiť ľudí cítiť s krajinou a robiť také činnosti, ktoré by im mali byť prirodzené vo vzťahu k svojej pôde. Avšak, hľadáme možnosti, i napriek tomu, že sme principiálne proti dotáciám a rôznym finančným stimulom, ale v súčasnosti sa nedá vyhnúť týmto možnostiam, hlavne preto, že Európska únia má dotačnú politiku, aj v rámci poľnohospodárstva. Navrhujeme prehodnotenie programu rozvoja vidieka, tak, že práve takéto aktivity by mali byť podporované z týchto dotácií a stimulov. Aby sa vytvorili pracovné miesta pre malých a stredných podnikateľov, ktorí budú chcieť vykonávať aj neatraktívne činnosti. Napríklad kosenie lúk tradičnými formami alebo mať stádo oviec, či ekologickú farmu.
Ja vidím obrovský priestor, čo sa týka Tatranského národného parku, ale aj iných chránených území, v investovaní do ochranárskej infraštruktúry ako sú napríklad kvalitné turistické chodníky, ale aj ekovýchovné centrá na modernej báze, za účelom posilnenia ekologického povedomia ľudí, avšak tým nemyslím nejaké socialistické múzea s vypchatými zvieratami.
Absolútny súhlas. Ľudia, keď idú do Tatier, oni tam idú za prírodou. Nejdú tam za komerciou. Komerciu majú inde. Treba ľudí aj dnes učiť, aby hľadali tie hodnoty , aké Tatry ponúkajú, ktoré keď zničíme, tak jednoducho zaniknú a skončí aj turistický ruch.
Keď poviem, že už žiadne nové lyžiarske zjazdovky v Tatrách. Súhlasíte?
Áno. Už je tam toho dosť. Treba hovoriť o kvalite turistického zázemia, ktoré je tam dosť smutné, ale ďalšie kilometre zjazdoviek - si myslím - že už nie sú potrebné.
Ďakujem za rozhovor.
Rozhovor bol autorizovaný. Pani Anna Zemanová zmenila viacero štylistických formulácií, avšak podstata jej výpovede zostala zachovaná. Niektoré odpovede zostručnila, za čo je jej uponáhľaný internetový čitateľ povďačný :-)
Anna Zemanová je tím líder politickej strany Sloboda a Solidarita pre životné prostredie. Tak to má teda uvedené na vizitke, ktorú som od nej dostal. Pre mňa osobne je však nepochopiteľné, prečo takáto politická strana (ktorá navyše zelenou farbou vo svojom dizajnovom imidži nešetrí) zaradila človeka zodpovedného - a musím povedať, že aj kompetentného - až na 35. miesto kandidačnej listiny pre najbližšie parlamentné voľby. Nová politická strana SaS, ktorá sa definuje ako moderné a zodpovedné spoločenstvo ľudí, ktorým záleží na budúcich generáciách, zaradila svojho environmentálneho lídra na miesto, ktoré nielenže vážnosti tejto témy neprináleží, ale vzhľadom k publikovaným preferenciám je s najväčšou pravdepodobnosťou mestom nezvoliteľným.
Ak politická strana SaS uspeje vo voľbách, tak pani Zemanová bude potrebovať riadnu dávku preferenčných hlasov na to, aby mohla zasadnúť do parlamentných lavíc. Takže voliči SaS - krúžkujte číslo 35. Dajte jej možnosť realizovať aspoň niečo z myšlienok, ktoré v rozhovore vyjadrila.
Nabudúce Jarmila Tkáčová, kandidátka na poslankyňu NR SR za politickú stranu SDKÚ-DS, koordinátorka environmentálnej politiky v rámci svojej strany.
