Potom som sa začal uchádzať o podporu verejnosti, aby som mojím pripomienkam dodal patričnú váhu. Podľa legislatívnych pravidiel vlády (ktoré okrem iného upravujú aj proces pripomienkovania návrhov právnych predpisov) je na to, aby sa pripomienky fyzickej alebo právnickej osoby stali zásadnými, potrebné, aby ich podporilo aspoň 500 ľudí. Podpora môže mať aj formu zaslania e-mailu predkladateľovi príslušnej právnej normy (v tomto prípade bolo predkladateľom návrhu nariadenia vlády o zonácii TANAP-u Ministerstvo životného prostredia).
Hoci z developerského návrhu zonácie som bol skôr smutný, prístup ľudí ma veľmi potešil. Ukázalo sa, že k Tatrám majú ľudia silnú citovú väzbu. Citovú väzbu nie k hotelom, zjazdovkám a lanovkám, ale v prvom rade k unikátnej tatranskej prírode. Veľa ľudí si uvedomuje, že práve tatranská príroda je tou skutočnou hodnotou, ktorá si zaslúži ochranu. A dnes ochranu potrebuje - paradoxne - práve pred tým, kto by ju mal chrániť - pred samotným Ministerstvom životného prostredia, ktorého čelní predstavitelia sa zrejme úplne zapredali.
Ľudia to pochopili.
Za tri dni som získal neuveriteľnú podporu. Mám spätnú väzbu o vyše 700 e-mailoch zaslaných na ministerstvo (a v kópii na vedomie na Úrad vlády SR). Posledné dva marcové dni, posledné dva dni pripomienkového konania, bolo kvôli záplave e-mailov ministerstvo hore nohami. Môže si za to samo, keďže postavilo princíp národných parkov na hlavu.
5-krát vyslovujem „ďakujem" všetkým, ktorí ma podporili:
- za to, že si dali námahu stiahnuť moje pripomienky do svojho počítača a priložiť ich k svojmu e-mailu,
- za to, že mi dali vedieť, že pripomienky odoslali,
- za dôveru, že to myslím úprimne a nemám bočné úmysly,
- za presvedčenie, že akákoľvek forma pomoci je lepšia ako žiadna,
- za to, že im osud Tatier nie je ľahostajný.
Táto podpora ma veľmi zaväzuje. Avšak prosím o trpezlivosť. Na komunikáciu s vyše 700 podporovateľmi som sám. Budem v maximálnej miere využívať na komunikáciu tento blog, pretože je to efektívnejšie a aktuálne informácie sa dostanú aj k ďalším ľuďom, ktorí by Tatrám radi pomohli.
Nádej stále žije, ale čert nikdy nespí. Ideme ďalej.
